Vonkajšie ucho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vonkajšie ucho (lat. auris externa) je vonkajšia časť ucha.

Časti u človeka:

  • Ušnica: Je tvorená chrupavkou (iba lalôčik ušnice nemá chrupkovitú kostru) a smeruje akustické vlny do zvukovodu. Veľkosť a tvar ušnice ale nemá vplyv na sluch.
  • Vonkajší zvukovod (Meatus acusticus externus) alebo sluchový kanálik: Je to trubica, ktorá má časť chrupavkovitú a kostenú. Na konci vonkajšieho zvukovodu sa nachádza bubienok, hranica medzi vonkajším a stredným uchom. Zvuková vlna, ktorá prejde vonkajším zvukovodom, naráža do bubienka a putuje ďalej do vnútra ucha. Dĺžka vonkajšieho zvukovodu dospelého človeka je asi 3 cm. Výstelka zvukovodu obsahuje mazové žľazy, ktoré produkujú ušný maz. Zvukovod má samočistiacu schopnosť - nečistoty sa z neho vypudzujú smerom von.
  • Bubienok: Je to väzivová blanka na konci zvukovodu, hrubá asi 0,1 mm. Zvuková vlna ho rozochveje, bubienok ju zosilní a odovzdá do stredného ucha. Zdravý bubienok je lesklý a má sivastú farbu.