Vrstvený materiál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vrstvené materiály vznikajú spojením viacerých vrstiev polyméru a vloženej fázy. Vrstvením vznikajú konštrukčné materiály, ktoré dostali svoj pôvodný názov v angličtine a nazývajú sa lamináty. Tento termín zahrňuje všetky druhy laminátov a tzv. plastomérlaminátové konštrukcie, ktoré vznikajú priamym laminovaním plastomérnych dosák (fólií) na sklotextil alebo laminovaním sklotextilového epoxidového alebo polyesterového laminátu na predmet z plastoméru.

Spôsob, ktorým sa pripravujú, nazývame laminovanie. Lamináty sú vlastne anizotropné materiály, pretože majú rozdielne vlastnosti v smeroch pozdĺž vrstiev a kolmo na ne. Okrem plošných plnív, tzv. nosičov, sa používajú aj plnivá z jemných častíc, ktoré sa rovnomerne rozdelia, v celej hmote plneného plastomérneho materiálu. Získajú sa tak izotropné materiály, ktoré sa nazývajú vystužené plasty.

Pri vystužených plastoméroch sa ako vystužovacie plnivo používajú tzv. krátke alebo dlhé vlákna. Krátke vlákna majú dĺžku od 0,5 do 2 mm, dlhé od 2 – 4 mm. Ak je vlákno kratšie ako 0,5 mm nemá už armovaciu funkciu, ale iba funkciu plniva.

Vplyv bežného plniva v porovnaní s vystužovacím sa prakticky neprejaví až do určitej veľkosti deformácie, keď si materiál vystužený sklom dlhšie prechováva svoje mechanické vlastnosti ako materiál s bežným plnivom.