Zobrazenie zdroja stránky Vulkanoklast

{{Infobox hornina|
Hornina_Nazov= Vulkanoklastiká|
Hornina_Obrazok= Tufy zbocze Wezuwiusza.jpg|
Hornina_Popis= Uloženiny tufov na úpätí [[Vezuv]]u.|
Hornina_Zaradenie= [[Usadená hornina]]|
Hornina_Zlozenie= rôzne, ale najmä [[kremeň]]|
Hornina_Akcesorie= |
Hornina_Textura= nespevnená|
Hornina_Farba= rôzna|
Hornina_Hustota= |
}}
Termín '''vulkanoklast''' alebo '''vulkanoklastikum''' v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov [[láva|lávy]], vyvrhnutých pri [[Sopečná činnosť|sopečnej erupcii]], ako sú [[tuf]]y, [[pemza]], [[lapili]], [[tefra]] a uloženiny [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]]&nbsp;–&nbsp;[[ignimbrit]]y. Charakteristickým znakom, ktorým sa odlišujú vulkanoklasty od iných úlomkových sedimentov, je prítomnosť [[Vulkanické sklo|skla]] (tento znak je však aplikovateľný iba na [[terciér]]ne a mladšie vulkanoklasty, v starších dochádza k jeho premenám).

Vyvrhované úlomky môžu byť neskôr zmiešané s inými materálmi (často nevulkanického pôvodu) a premiestňované rôznymi médiami. Výsledný [[sediment]] sa nazýva [[tufit]] (pokiaľ je obsah vulkanického materiálu vyšší ako 50&nbsp;%), alebo má meno podľa typu sedimentu s adjektívom '''vulkanoklastický''' (napr. vulkanoklastická brekcia, materiál, sediment...).

== Rozdelenie ==
=== Podľa zloženia ===
Vulkanoklastické úlomky sa rozdeľujú na tri základné typy:
* '''Litoklasty'''&nbsp;–&nbsp;úlomky hornín, predstavujú fragmenty utuhnutej [[Láva|lávy]], prípadne úlomky odpadnuté zo stien prívodného kanála. Ich akumulácia je väčšia v blízkosti centra erupcie.
* '''Kryštaloklasty'''&nbsp;–&nbsp;úlomky kryštálov. Minerálne zloženie je závislé od typu [[Sopečná činnosť|vulkanizmu]]. V kyslých vulkanoklastikách prevláda [[kremeň]], prípadne [[biotit]]. So znižovaním obsahu [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] v láve sa objavujú [[plagioklas]]y, [[Skupina amfibolu|amfiboly]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]] a [[olivín]].
* '''Vitroklasty'''&nbsp;–&nbsp;úlomky skla. Predstavujú najdôležitejšiu zložku vulkanoklastov, nakoľko poukazuje na ich vulkanický pôvod. Čerstvé sklo je takmer bezfarebné, prípadne hnedo, alebo žltohnedo sfarbené (v závislosti od minerálneho zloženia). Podľa obsahu oxidu kremičitého má rozdielne vlastnosti&nbsp;–&nbsp;kyslé sklá (s vyšším percentom obsahu oxidu kremičitého) majú nižší [[index lomu]] a špicaté tvary úlomkov, bázické sklá (s nižším obsahom SiO<sub>2</sub>) naopak vyšší index lomu a tvoria drobné zrná prevažne kvapkovitého tvaru.

Osobitnou formou sú '''akréčne lapily'''&nbsp;–&nbsp;malé (2 až {{mm|10|m}}) oválne častice, vyskytujúce sa v tufoch, usadených z vulkanických mračien. Vznikajú nabaľovaním sa vulkanického popola na dažďové kvapky, padajúce cez vulkanický mrak, prípadne akréciou materiálu na úlomky, kotúľajúce sa po povrchu čerstvo napadaného popola.

=== Podľa veľkostí úlomkov ===
Podľa veľkosti úlomkov sa vulkanoklastiká rozdeľujú na:
* '''bloky'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je nad {{mm|256|m}}
* '''bomby'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je 32 až {{mm|256|m}}
* '''lapily'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je 4 až {{mm|32|m}}
* '''hrubý popol'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je 0,250 až {{mm|4|m}}
* '''jemný popol'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je pod {{mm|0.250|m}}

=== Podľa mechanizmu vzniku ===
Vulkanoklastické horniny sa rozdeľujú podľa mechanizmu, akým došlo ku vzniku horniny na:
* '''autoklastiká'''&nbsp;–&nbsp;vzniknuté priamo brekciáciou lávy
* '''pyroklastiká'''&nbsp;–&nbsp;vznikajú napadaním, prípadne usadením úlomkov zo suspenzií
* '''epiklastiká'''&nbsp;–&nbsp;vznikajú druhotným premiestnením už uložených vulkanoklastík

==== Autoklastiká ====
Autoklastické uloženiny vznikajú priamo počas tečenia [[Láva|lávy]] odlamovaním úlomkov z chladnúcej vrchnej, prípadne spodnej vrstvy. Tieto úlomky sa následne hromadia v čele prúdu a vytvárajú tu tzv. [[Lávová brekcia|lávové brekcie]]. V prípade extrémne viskóznej lávy je takto rozlámaný v podstate celý prúd. tieto úlomky sú ostrohranné a v závislosti od zloženia lávy celistvé, alebo pórovité. Chemickým zložením sa podobajú láve z ktorej pochádzajú. Podobne vznikajú [[Extruzívna brekcia|extruzívne brekcie]], ich vznik je spojený s rastom lávového dómu a následným opadávaním utuhnutej kôry dómu.

[[Obrázok:Katmai.jpg|thumb|right|250px|Uloženiny [[Pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] v národnom parku [[Katmai (národný park)|Katmai]] na [[Aljaška|Aljaške]], [[Spojené štáty|USA]].]]
==== Pyroklastiká ====
Pyroklastické uloženiny predstavujú produkt [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných]] procesov rôzne veľkých úlomkov [[pyroklast]]ík z rôznych typov transportných médií, či už kvapalných, alebo plynných. Dôležitú úlohu zohráva veľkosť fragmentov. Kým jemnozrnný materiál (sopečný popol a prach) je vyvrhovaný do atmosféry a následne je unášaný vzdušnými prúdmi často na veľké vzdialenosti, väčšie úlomky (sopečné bomby a aglomeráty) klesajú k Zemi sledujúc balistické krivky. Toto má za následok dobré vytriedenie materálu na základe veľkosti zŕn, pričom platí zásada, že čím ďalej od [[Sopečný kráter|krátera]] (presnejšie centra erupcie) sú pyroklastiká uložené, tým sú jemnejšie.

{{Hlavný článok|Pyroklastický prúd|Ignimbrit|Lahár}}
[[Pyroklastický prúd|Pyroklastické prúdy]] spolu s [[lahár]]mi predstavujú ďalší typ vulkanoklastických zmesí. Sú to rýchlo tečúce [[Turbulencia|turbulentné]] (laháry a pyroklastické prúdy), prípadne laminárne ([[ignimbrit]]y) zmesi častíc a fluíd. Transportným médiom sú magmatické plyny, resp. voda ([[Dážď|dažďová]], alebo pochádzajúca z roztopeného [[sneh]]u a [[ľad]]u ľadovej čiapky vulkánu).

Hyaloklastity vznikajú pri priamom kontakte magmy s vodou, keď dôjde k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy. Táto kolízia môže byť pokojná (neexplozívna)&nbsp;–&nbsp;vznikajú '''hyaloklastity sensu stricto''', alebo explozívna&nbsp;–&nbsp;vzniknuté fragmenty sa nazývajú hyalotufy.

==== Epiklastiká ====
Pojem epiklastiká zahŕňa všetky formy nespevnených sopečných uloženín, ktoré boli následne transportované na iné miesto. Pod pojmom transport sa rozumie až sekundárny transport, bezprostredne nepreviazaný so [[Sopečná činnosť|sopečnou činnosťou]]. Štruktúrne znaky jednotlivých úlomkov a taktiež aj stupeň vytriedenia nesú pečať prostredia, v ktorom boli uložené.

== Diagenéza vulkanoklastík ==
Vulkanoklastické uloženiny podliehajú rýchlemu [[Zvetrávanie|zvetrávaniu]] a premene. Dôvodom je ich vysoká porozita a chemická nestabilita ich stavebných zložiek&nbsp;–&nbsp;hlavne [[Vulkanické sklo|vulkanického skla]]. Ďalším dôležitým faktorom, podieľajúcim sa na premene minerálneho zloženia, je aj postmagmatická [[Hydrotermálny proces|hydrotermálna činnosť]].

Jeden z hlavných procesov je [[devitrifikácia]], teda premena nestabilného skla na [[ílové minerály]], [[Skupina zeolitu|zeolity]] a [[kremeň]]. Tento proces je natoľko intenzívny, že v starších ([[Mezozoikum|druhohorných]]) vulkanoklastických sedimentoch sa vulkanické sklo vôbec nevyskytuje. Horniny vzniknuté týmto procesom sa nazývajú [[bentonit]]y (usadené horniny zložené prevažne z [[montmorillonit]]u, prípadne [[beidellit]]u, pričom pôvodná hornina je tuf s vysokým obsahom SiO<sub>2</sub>).

Inými procesmi sú:
* [[kaolinizácia]]&nbsp;–&nbsp;premena [[Skupina živca|živcov]] na [[kaolinit]]
* [[silicifikácia]]&nbsp;–&nbsp;uvoľňovanie [[kremík]]a zo štruktúry a jeho vyzrážavaniu v podobe [[opál]]u, alebo [[chalcedón]]u)
* [[karbonatizácia]]&nbsp;–&nbsp;premena prevažne bázickejších tufov na karbonáty, zeolity, [[Skupina chloritu|chlority]], kremeň a [[limonit]]).

== Pozri aj ==
* [[Zoznam hornín]]
* [[Sopečná činnosť]]
* [[Diagenéza]]

[[Kategória:Sopečné produkty]]
[[Kategória:Usadené horniny]]