WWOOF
World Wide Opportunities on Organic Farms (WWOOF, /ˈwʊf/), alebo Willing Workers on Organic Farms, je voľná sieť národných organizácií, ktoré pomáhajú umiestňovaniu dobrovoľníkov na ekofarmách. Napriek tomu, že hostiteľské WWOOF farmy sa nachádzajú v 99 krajinách, neexistuje ich centrálny zoznam alebo jedna organizácia združujúca všetkých hostiteľov. Všetky národné WWOOF organizácie sa však usilujú zachovávať podobný štandard a spolupracovať na šírení myšlienok WWOOF-u.[1]
Cieľom WWOOF-u je poskytnúť dobrovoľníkom priame skúsenosti z ekologického pestovania, z života na vidieku doma alebo v zahraničí a prispievať tak k propagácii ekologického poľnohospodárstva. Dobrovoľníci (WWOOFeri) zvyčajne nedostávajú za svoju prácu e finančnú odmenu. Hostiteľ im však poskytuje stravu, ubytovanie a príležitosť niečo nové sa naučiť ako protihodnotu za ich pomoc pri záhradníčení a farmárčení.[2][3]
Dĺžka výmenného pobytu sa pohybuje od dní po roky. Dobrovoľníci pomáhajú v priemere päť až šesť hodín denne[2][3] a stretávajú sa s WWOOFermi z iných krajín.[4] Medzi hostiteľské WWOOF farmy sa rátajú rôzne miesta od súkromných záhrad, cez mikropestovateľov až po komerčné farmy. Farmy sa stanú WWOOF hostiteľmi po prihlásení do ich národnej WWOOF organizácie. V krajinách, kde nemajú vlastnú národnú organizáciu hostiteľské farmy združuje organizácia WWOOF Independents.[5][6][7][8][9]
Dobrovoľníctvo[upraviť | upraviť zdroj]
Dobrovoľníci si najprv musia zvoliť krajinu, v ktorej by sa radi WWOOF-u zúčastnili. Následne sa môžu zaregistrovať na stránke WWOOF organizácie v žiadanej krajine. Po registrácii dostanú prístup k zoznamu hostiteľských fariem a kontaktov na ne, nachádzajúcich sa v tejto krajine. Ďalej je už na dobrovoľníkovi kontaktovať zaujímavé farmy a dohodnúť si s nimi čas a dĺžku dobrovoľníckej výmeny. Dĺžky pobytov sa pohybujú od dní po mesiace, ale najčastejšie je to jeden až dva týždne. V rámci výmeny sa očakáva v priemere 4-6 hodín výpomoci za celodennú stravu a ubytovanie.[2][3] Dobrovoľník môže pomáhať s rôznymi prácami okolo farmy napríklad: siatie, výroba kompostu, záhradníčenie, sadenie, rúbanie dreva, pletie, zber úrody, balenie, dojenie, kŕmenie, stavanie plotov, ekologické staviteľské práce, výroba tehiel z hliny, výroba vína, syra, pečenie chleba... WWOOF chápe účasť na týchto činnostiach ako priame okúsenie lokálnej kultúry, zvykov a prírody prostredníctvom farmárčenia.
Krajiny[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2010[update], malo 60 krajín vlastnú národnú WWOOF organizáciu[10] a WWOOF Independents združoval hostiteľov z ďalších 53 krajín.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ WWOOF - Around the World
- ↑ a b c SMITHERS, Rebecca. Want to be a wwoofer?. The Guardian, 23. apríl 2011. Dostupné online. (angl.)
- ↑ a b c SHIELDS, Rachel. The youth trend that's not for couch potatoes. The Independent, 9. máj 2010. Dostupné online. (angl.)
- ↑ Simmons, Krista, Work a little, get back a lot, May 27, 2009, page 8, Brand X (Los Angeles Times)
- ↑ WWOOF Independents [online]. [Cit. 2016-04-09]. Dostupné online. Archivované 2016-04-08 z originálu.
- ↑ WWOOF Independents Africa
- ↑ WWOOF Independents Asia-Pacific
- ↑ WWOOF Independents Europe [online]. [Cit. 2016-04-09]. Dostupné online. Archivované 2016-04-06 z originálu.
- ↑ WWOOF Independents Latin America
- ↑ National WWOOF Organizations