Whistle-blower (informátor)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Whistle-blower alebo (trochu menej vhodne) whistleblower či whistle blower (doslova pískač na píšťalke) je anglické (primárne americké) podstatné meno, ktoré môže znamenať:[1][2][3][4][5]

  • osoba, ktorá chce niečo rázne ukončiť, zatrhnúť
  • osoba, ktorá udá/prezradí inú osobu či iné osoby (napr. pri výsluchu) alebo osoba, ktorá prezradí nejakú zlú činnosť (napr. zločin, nezrovnalosť) alebo tajenú činnosť [a tým rázne ukončí túto činnosť], čiže udavač, informátor, donášač, oznamovateľ
  • najužší význam (používaný najmä ale nielen v práve): zamestnanec, ktorý ohlási zlú (protiprávnu, nezákonnú a pod.) činnosť svojho zamestnávateľa (v širšom zmysle: alebo spolupracovníkov), a to najmä vládnemu orgánu alebo orgánu činnému v trestnom stíhaní; prípadne aj zamestnanec, ktorý sa odmietne zapojiť do zlej činnosti svojho zamestnávateľa (detaily tejto definície sa líšia podľa zdroja, pozri nižšie).

Slovenská vláda najnovšie termín prekladá ako oznamovateľ [6].

Vznik výrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatné meno whistle-blower je prvý raz doložené až v New York Times dňa 23. marca 1970, je však mechanicky odvodené od takmer rovnoznačnej frázy to blow the whistle (on somebody/something), ktorá je doložená v tomto význame už od roku 1934. Od tejto frázy existuje aj gerundium whistle-blowing (whistleblowing).[7]

V Slovenskom národnom korpuse sú prvé výskyty (v tvare "whistleblower") z novín z roku 2010.[8]

Príklady definícií najužšieho významu výrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Definícia podľa Black's Law Dictionary (spojenie definícií uvedených vo vydaní z roku 1990 a vo vydaní z roku 2009) je uvedené vyššie.

Podľa J. Ayta je whistle-blower osoba, ktorá odhalí (povesť poškodzujúce) tajomstvá o organizácii, najmä o organizácii, do ktorej patrí.[9]

M. P. Miceli a J. P. Near v roku 1985 definovali whistleblowing ako prípad, keď momentálny alebo bývalý zamestnanec nejakej organizácie upozorní inštitúciu alebo orgán oprávnený na preverenie či zakročenie na nelegitímne, neetické alebo nezákonné praktiky na pracovisku, ktoré sa dejú so súhlasom jeho nadriadených a idú proti verejnému záujmu alebo ohrozujú verejnosť, pričom niektoré verzie definície sú navyše obmedzené podmienkou, že oznamovateľ koná v dobrej viere a nesleduje vlastný prospech a že situáciu nemožno vyriešiť internými mechanizmami.[10][11]

Podľa N. Hořejša sa termín týka prípadov, keď je oznámenie o závažnej veci urobené viacmenej nezištne príslušným úradom alebo orgánom a oznamovateľ pritom porušuje lojalitu k svojim priamym nadriadeným či vôbec k svojmu zamestnávateľovi, ktorý je za napadnuté konanie zodpovedný, čím často riskuje stratu zamestnania alebo i bezpečie a pokoj svojej rodiny.[12] Whistleblowing môže v rôznych krajinách upravovať zákon, ktorý určí, aká whistleblowerovi počas kauzy náleží miera ochrany.

Zákony[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých štátoch existujú na whistleblowing osobitné zákony alebo časti zákonov (v angličtine nazývané whistle-blower acts). Napr. v USA existujú federálne aj štátne "whistle-blowing acts". Príkladmi federálnych sú Whistleblower Protection Act, Occupational Safety and Health Act a Air Pollution and Control Act.[13]

Príklady whistle-blowerov v USA a vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi svetovo najznámejšieho whistle-blowera patrí biochemik David Graham, ktorý upozornil na nebezpečné lieky vyrábané farmaceutickou spoločnosťou, kde pracoval,[12] či David Kelly, ktorý upozornil na vymyslené dôvody invázie do Iraku (a zomrel za nejasných okolností údajnou samovraždou).[12] V USA napríklad Jeffrey Wigand preukázal, že manažéri spoločnosti vedeli, že cigarety sú návykové, a súhlasili s pridávaním karcinogénnych a inak škodlivých prísad do tabaku. Sibel Edmonds zverejnil príbeh predaja nukleárnych a ďalších štátnych a strategických tajomstiev v Spojených štátoch, krytie osôb podozrivých z terorizmu, ilegálny transfer zbraní, nezákonné obchodovanie s narkotikami, pranie špinavých peňazí, neopodstatnené alebo len záujmom špinavých kšeftov slúžiace špehovanie, korupcie a mnoho iného. Ďalšími prípadmi nedávnych whistle-blowerov sú Julian Assange a Edward Snowden.

Téma whistleblowingu bola námetom filmov Všetci prezidentovi muži, Erin Brockovichová alebo Muž, ktorý vedel priveľa.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hais, K.-Hodek, B.: Velký anglicko-český slovník I-IV, 1993
  2. Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
  3. . Dostupné online.
  4. Garner, B. et al.: Black's Law Dictionary, 2009
  5. Cambell, H. et al.: Black's Law Dictionary, 1990
  6. [1]
  7. Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
  8. . Dostupné online.
  9. Ayto, J.: Movers And Shakers: A Chronology of Words That Shaped Our Age, Oxford University Press, 2006
  10. M. P. Miceli, J. P. Near: Organizational Dissidence: The Case of Whistle-Blowing. 1985, Journal of Business Ethics 4: 1-16
  11. Whistleblowing a ochrana oznamovateľov v Českej republike, Transparency International, Praha, november 2009, vedúci projektu Eliška Císařová, zborník príspevkov (Eliška Císařová, Nikola Hořejš, Berenika Kučerová, Lenka Zemanová, Hana Škapová, Zuzana Navrátilová, Pavel Beňo). Variácie tejto definície sú uvedené v predslove aj na prebale publikácie, v texte Eliška Císařová: Úvod do problematiky whistleblowingu a ochrany oznamovateľov (kapitola "Definícia whistleblowingu") a v úvode textu Prieskum mapujúci vnímanie whistleblowingu medzi českými zamestnancami, autor prieskumu Transparency International, vedúci projektu Eliška Císařová a v texte Nikola Hořejše: Česká média a whistleblowing: hlavne anonymne, kapitola "Whistleblower: neznámy pojem" (najmä poznámka pod čiarou č. 3)
  12. a b c d Nikola Hořejš: Hrdinovia, alebo donášači?, Psychológia dnes, 11/2010, november 2010, str. 30-33
  13. Garner, B. et al. :Black's Law Dictionary, 2009

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Whistleblowing na českej Wikipédii.