Whistle-blower

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Whistle-blower (iné názvy: whistleblower, whistle blower - doslova pískač na píšťalke) je anglické (primárne americké) podstatné meno, ktoré môže znamenať:[1][2][3][4][5]

  • osoba, ktorá chce niečo rázne ukončiť, zatrhnúť
  • osoba, ktorá udá / prezradí inú osobu či iné osoby (napr. pri výsluchu) alebo osoba, ktorá prezradí nejakú zlú činnosť (napr. zločin, nezrovnalosť) alebo tajenú činnosť [a tým rázne ukončí túto činnosť], čiže udavač, informátor, donášač, oznamovateľ
  • v najužšom význame (používaný najmä ale nielen v práve): zamestnanec, ktorý ohlási zlú (protiprávnu, nezákonnú a pod.) činnosť svojho zamestnávateľa (v širšom zmysle: alebo spolupracovníkov), a to najmä vládnemu orgánu alebo orgánu činnému v trestnom stíhaní; prípadne aj zamestnanec, ktorý sa odmietne zapojiť do zlej činnosti svojho zamestnávateľa (detaily tejto definície sa líšia podľa zdroja, pozri nižšie).

Názov whistle(-)blower sa vyskytuje aj v slovenských textoch[6]. Slovenská vláda však približne od roku 2014 používa označenie oznamovateľ[7] a toto označenie používajú od roku 2015 aj príslušné slovenské právne predpisy (sú uvedené nižšie). Príslušný úrad sa volá Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.[8]

Vznik výrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatné meno whistle-blower je prvý raz doložené až v New York Times dňa 23. marca 1970, je však mechanicky odvodené od takmer rovnoznačnej frázy to blow the whistle (on somebody/something), ktorá je doložená v tomto význame už od roku 1934. Od tejto frázy existuje aj gerundium whistle-blowing (whistleblowing).[9]

V Slovenskom národnom korpuse sú prvé výskyty (v tvare "whistleblower") z novín z roku 2010.[10]

Príklady definícií najužšieho významu výrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Definícia podľa Black's Law Dictionary (spojenie definícií uvedených vo vydaní z roku 1990 a vo vydaní z roku 2009) je uvedené vyššie.

Podľa J. Ayta je whistle-blower osoba, ktorá odhalí (povesť poškodzujúce) tajomstvá o organizácii, najmä o organizácii, do ktorej patrí.[11]

M. P. Miceli a J. P. Near v roku 1985 definovali whistleblowing ako prípad, keď momentálny alebo bývalý zamestnanec nejakej organizácie upozorní inštitúciu alebo orgán oprávnený na preverenie či zakročenie na nelegitímne, neetické alebo nezákonné praktiky na pracovisku, ktoré sa dejú so súhlasom jeho nadriadených a idú proti verejnému záujmu alebo ohrozujú verejnosť, pričom niektoré verzie definície sú navyše obmedzené podmienkou, že oznamovateľ koná v dobrej viere a nesleduje vlastný prospech a že situáciu nemožno vyriešiť internými mechanizmami.[12][13]

Podľa N. Hořejša sa termín týka prípadov, keď je oznámenie o závažnej veci urobené viacmenej nezištne príslušným úradom alebo orgánom a oznamovateľ pritom porušuje lojalitu k svojim priamym nadriadeným či vôbec k svojmu zamestnávateľovi, ktorý je za napadnuté konanie zodpovedný, čím často riskuje stratu zamestnania alebo i bezpečie a pokoj svojej rodiny.[14] Whistleblowing môže v rôznych krajinách upravovať zákon, ktorý určí, aká whistleblowerovi počas kauzy náleží miera ochrany.

Oznamovateľom v zmysle slovenského zákona č. 54/2019 Z.z. je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi; za oznamovateľa sa považuje aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ, k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa alebo k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa.; pričom oznámením je uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti.[8]

Zákony[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých štátoch existujú na whistleblowing osobitné zákony alebo časti zákonov (v angličtine nazývané whistle-blower acts). Napr. v USA existujú federálne aj štátne "whistle-blowing acts". Príkladmi federálnych sú Whistleblower Protection Act, Occupational Safety and Health Act a Air Pollution and Control Act.[15]

Na Slovensku bol od roku 2015 účinný zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti.[16] Tento bol v roku 2019 nahradený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.[8]

Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Úrad vznikol za účelom poskytovania poradenstva a pomoci tým, ktorí ohlásia nezákonnú činnosť ohrozujúcu verejný záujem. Existenciu Úradu umožnilo prijatie zákona zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti z roku 2019, avšak prvým krokom, ktorý umožnil jeho činnosť bolo zvolenie prvej predsedníčky Zuzany Dlugošovej Národnou radou 5. februára 2021.[6] Úrad začal svoju činnosť v septembri 2021 a doteraz sa zapojil do 80 prípadov a poskytol ochranu oznamovateľov v aktuálne trestných kauzách.[17] Navrhli manuál pre verejný sektor na vytvorenie vnútorného systému preverovania oznámení o nezákonnej činnosti[18] a navrhli sprísnenie zákona a zvýšenie sankcií.[17]

Príklady whistle-blowerov[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi svetovo najznámejšieho whistle-blowera patrí biochemik David Graham, ktorý upozornil na nebezpečné lieky vyrábané farmaceutickou spoločnosťou, kde pracoval,[14] či David Kelly, ktorý upozornil na vymyslené dôvody invázie do Iraku (a zomrel za nejasných okolností údajnou samovraždou).[14] V USA napríklad Jeffrey Wigand preukázal, že manažéri spoločnosti vedeli, že cigarety sú návykové, a súhlasili s pridávaním karcinogénnych a inak škodlivých prísad do tabaku. Sibel Edmonds zverejnil príbeh predaja nukleárnych a ďalších štátnych a strategických tajomstiev v Spojených štátoch, krytie osôb podozrivých z terorizmu, ilegálny transfer zbraní, nezákonné obchodovanie s narkotikami, pranie špinavých peňazí, neopodstatnené alebo len záujmom špinavých kšeftov slúžiace špehovanie, korupcie a mnoho iného. Ďalšími prípadmi nedávnych whistle-blowerov sú Julian Assange a Edward Snowden.

Téma whistleblowingu bola námetom filmov Všetci prezidentovi muži, Erin Brockovichová alebo Muž, ktorý vedel priveľa.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hais, K.-Hodek, B.: Velký anglicko-český slovník I-IV, 1993
  2. Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
  3. . Dostupné online.
  4. Garner, B. et al.: Black's Law Dictionary, 2009
  5. Cambell, H. et al.: Black's Law Dictionary, 1990
  6. a b Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti - UOO [online]. Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.
  7. [1]
  8. a b c Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2019-01-30, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  9. Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
  10. . Dostupné online.
  11. Ayto, J.: Movers And Shakers: A Chronology of Words That Shaped Our Age, Oxford University Press, 2006
  12. M. P. Miceli, J. P. Near: Organizational Dissidence: The Case of Whistle-Blowing. 1985, Journal of Business Ethics 4: 1-16
  13. Whistleblowing a ochrana oznamovateľov v Českej republike, Transparency International, Praha, november 2009, vedúci projektu Eliška Císařová, zborník príspevkov (Eliška Císařová, Nikola Hořejš, Berenika Kučerová, Lenka Zemanová, Hana Škapová, Zuzana Navrátilová, Pavel Beňo). Variácie tejto definície sú uvedené v predslove aj na prebale publikácie, v texte Eliška Císařová: Úvod do problematiky whistleblowingu a ochrany oznamovateľov (kapitola "Definícia whistleblowingu") a v úvode textu Prieskum mapujúci vnímanie whistleblowingu medzi českými zamestnancami, autor prieskumu Transparency International, vedúci projektu Eliška Císařová a v texte Nikola Hořejše: Česká média a whistleblowing: hlavne anonymne, kapitola "Whistleblower: neznámy pojem" (najmä poznámka pod čiarou č. 3)
  14. a b c d Nikola Hořejš: Hrdinovia, alebo donášači?, Psychológia dnes, 11/2010, november 2010, str. 30-33
  15. Garner, B. et al. :Black's Law Dictionary, 2009
  16. Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2014-10-16, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  17. a b AKTUALITY.SK. Vyššia ochrana pre oznamovateľov korupcie. Menej európskych zbraní Ukrajine (podcast) [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.
  18. Vnútorný systému preverovania oznámení o nezákonnej činnosti (manuál pre verejný sektor) [online]. [Cit. 2022-08-19]. Dostupné online. Archivované 2022-07-09 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Whistleblowing na českej Wikipédii.