Západofranská ríša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Západofranská ríša je západná časť Franskej ríše, ktorú Verdunskou zmluvou roku 843 dostal Karol II. Holý. K Západofranskej ríši patrili: Neustria, Bretónsko, Flámsko, Burgundsko, Septimánia, Akvitánia a Katalánsko.

V roku 870 Meersenskou dohodou územne rozšírená o časť rozdelenej Lotaringie, 877 priznaná dedičnosť úradov a lén feudálom, úpadok ústrednej moci, územné straty (879 oddelenie Dolného Burgundska a Lotrinska). V polovici 9. storočia útoky Normanov, ktorých panovníkovi Rollovi pripadlo územie Normandie. Karolovskú dynastiu, ktorá vládla v Západofranskej ríši až do roku 987, vystriedali Kapetovci a s nimi formovanie a rozkvet stredovekého francúzskeho štátu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.