Zakon sudnyj ľudem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:44, 19. november 2009, ktorú vytvoril Bronto (diskusia | príspevky)

Zakon sudnyj ľudem (prepisované aj Zakon sudnyj ľjudem, Zákon sudnyj ľjudem alebo nepresne Zakon sudnyj ljudem, Zákon sudnyj ljudem; po slovensky Súdny zákon(ník) pre svetských ľudí, Súdny zákon pre laikov [laikmi sa myslia svetskí ľudia]) je najstarší (zachovaný) slovanský právny spis. Je to starosloviensky občiansky a trestný zákonník v 32 článkoch, ktorý vznikol v druhej polovici 9. storočia, a to (podľa použitého jazyka) na Veľkej Morave. Autorom je Konštantín-Cyril, možno spolu s Metodom.

Staršie sa usudzovalo, že vznikol v Macedónii alebo Bulharsku alebo že ide dokonca o staroruský text. Je to preklad Eklogy z 8. stor. prispôsobený slovanskému a západorímskemu prostrediu. Zakon sudnyj ľudem sa na Veľkej Morave používal popri domácom obyčajovom práve. Po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy bol zákon prenesený do Bulharska.

Text bol nájdený vo viacerých rukopisoch z 13. a 14. storočia, najznámejší je Novgorodskij spisok (1280, Rusko).

Externé odkazy

  • Text zákona
  • MINÁRIK, Jozef: Stredoveká literatúra - svetová, česká, slovenská, 1977
  • STANISLAV, Ján: Starosloviensky jazyk 1, 1978
  • ŠKVARNA, Dušan et al.: Lexikón slovenských dejín, 1997