Zamoskvoreckaja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Zamoskvoreckaja
Замоскворецкая
Farba na mape tmavozelená
Rok otvorenia linky 1938
Typ linky Podzemná
Súpravy Súprava 81–71
Počet staníc 20
Dĺžka (v km) 37 km
Depá Sokol
Zamoskvoreckoje
Počet cestujúcich 1 236 200 (v pracovný deň)
Linky Moskovského metra
  1. Sokoľničeskaja
  2. Zamoskvoreckaja
  3. Arbatsko-Pokrovskaja
  4. Fiľovskaja
  5. Koľcevaja
  6. Kalužsko-Rižskaja
  7. Tagansko-Krasnopresnenskaja
  8. Kalininskaja
  9. Serpuchovsko-Timirjazevskaja
  10. Ľublinskaja
  11. Kachovskaja
  L1. Butovskaja
Mapa trasy Zamoskvoreckaja.

Zamoskvoreckaja (rus. Замоскворецкая) je druhá v poradí trasa moskovského metra. Je vedená zo severozápadu na juhovýchod mesta. Jej celková dĺžka je 37 km a je na nej 20 staníc. Cesta z jednej konečnej stanice do druhej trvá približne 53 minút. Priemerná rýchlosť súpravy je 42 km/hod. Na mape je trasa značená tmavozelenou farbou.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý úsek tejto trasy (SokolTeatraľnaja) bol spustený do prevádzky v roku 1938 a vytvoril základ druhej trasy moskovského metra. Stanica Majakovskaja získala v roku 1939 ocenenie Grand Prix na Medzinárodnej výstave v New Yorku. Druhý úsek (TeatraľnajaAvtozavodskaja ) bol otvorený v roku 1943 počas II. svetovej vojny. Tento úsek prechádza 2-krát popod rieku Moskva. V roku 1964 bol uvedený do prevádzky úsek SokolRečnoj vokzal a trasa dosiahla svoj konečný bod na severozápade. V roku 1969 bol dokončený úsek AvtozavodskajaKachovskaja pričom trasa prekročila rieku Moskva pomocou mostnej konštrukcie.

V roku 1979 bola otvorená stanica Tverskaja (pôvodný názov Gorkovskaja) medzi stanicami ' Majakovskaja a Teatraľnaja vybudovaná počas prevádzky trasy. V 1984 bola trasa predĺžená zo stanice Kaširskaja do stanice Orechovo a v roku 1985 do stanice Krasnogvardejskaja, kde v súčasnosti končí. Úsek KaširskajaKachovskaja od roku 1995 tvorí trasu Kachovskaja.

Prítomnosť a budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

Trasu obsluhujú dve depá: od roku 1938 depo Sokol a od roku 1969 aj depo Zamoskvoreckoje. Na trase v súčasnosti premávajú osemvozňové súpravy 81-717/714. Južná časť trasy je značne preťažená, najmä v špičke, nakoľko depo Zamoskvoreckoje nie je schopné zabezpečiť dostatok vozňových súprav v tomto úseku. Situáciu vyrieši až ukončenie výstavby depa Bratejevo.

V súčasnosti prebieha rekonštrukcia staníc na prvých úsekoch trasy. Hydroizolácia týchto staníc už neplní svoju funkciu a do staníc preniká spodná voda. Konštrukcia staníc nie je ohrozená, ale priesaky vody negatívne ovplyvňujú ich vzhľad. Postupne sa rekonštruujú stanice Belorusskaja, Majakovskaja, Teatraľnaja, a Novokuzneckaja.

Na južnom konci trasy je rozostavaná stanica Bratejevo (predpokladaný termín otvorenia, rok 2008) a spolu s ňou sa stavia aj depo. V budúcnosti sa počíta s predĺžením trasy na sever (stanice Belomorskaja a Ulica Dybenko).

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]