Zamoskvoreckaja

Zamoskvoreckaja ; Замоскворецкая
Farba na mape	tmavozelená
Rok otvorenia linky	1938
Typ linky	Podzemná
Súpravy	Súprava 81–71
Počet staníc	20
Dĺžka (v km)	37 km
Depá	Sokol; Zamoskvoreckoje
Počet cestujúcich	1 236 200 (v pracovný deň)
Linky Moskovského metra
	1. Sokoľničeskaja
	2. Zamoskvoreckaja
	3. Arbatsko-Pokrovskaja
	4. Fiľovskaja
	5. Koľcevaja
	6. Kalužsko-Rižskaja
	7. Tagansko-Krasnopresnenskaja
	8. Kalininskaja
	9. Serpuchovsko-Timirjazevskaja
	10. Ľublinskaja
	11. Kachovskaja
	L1. Butovskaja

Zamoskvoreckaja (rus. Замоскворецкая) je v poradí druhá trasa moskovského metra. Je vedená zo severozápadu na juhovýchod mesta. Jej celková dĺžka je 37 km a je na nej 20 staníc. Cesta z jednej konečnej stanice do druhej trvá približne 53 minút. Priemerná rýchlosť súpravy je 42 km/hod. Na mape je trasa značená tmavozelenou farbou.

História výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý úsek tejto trasy (Sokol – Teatraľnaja) bol spustený do prevádzky v roku 1938 a vytvoril základ druhej trasy moskovského metra. Stanica Majakovskaja získala v roku 1939 ocenenie Grand Prix na Medzinárodnej výstave v New Yorku. Druhý úsek (Teatraľnaja – Avtozavodskaja ) bol otvorený v roku 1943 počas II. svetovej vojny. Tento úsek prechádza 2-krát popod rieku Moskva. V roku 1964 bol uvedený do prevádzky úsek Sokol – Rečnoj vokzal a trasa dosiahla svoj konečný bod na severozápade. V roku 1969 bol dokončený úsek Avtozavodskaja – Kachovskaja, pričom trasa prekročila rieku Moskva pomocou mostnej konštrukcie.

V roku 1979 bola otvorená stanica Tverskaja (pôvodný názov Gorkovskaja) medzi stanicami Majakovskaja a Teatraľnaja vybudovaná počas prevádzky trasy. V 1984 bola trasa predĺžená zo stanice Kaširskaja do stanice Orechovo a v roku 1985 do stanice Krasnogvardejskaja, kde v súčasnosti končí. Úsek Kaširskaja – Kachovskaja od roku 1995 tvorí trasu Kachovskaja.

Prítomnosť a budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

Trasu obsluhujú dve depá: od roku 1938 depo Sokol a od roku 1969 aj depo Zamoskvoreckoje. Na trase v súčasnosti premávajú osemvozňové súpravy 81-717/714. Južná časť trasy je značne preťažená, najmä v špičke, nakoľko depo Zamoskvoreckoje nie je schopné zabezpečiť dostatok vozňových súprav v tomto úseku. Situáciu vyrieši až ukončenie výstavby depa Bratejevo.

V súčasnosti prebieha rekonštrukcia staníc na prvých úsekoch trasy. Hydroizolácia týchto staníc už neplní svoju funkciu a do staníc preniká spodná voda. Konštrukcia staníc nie je ohrozená, ale priesaky vody negatívne ovplyvňujú ich vzhľad. Postupne sa rekonštruujú stanice Belorusskaja, Majakovskaja, Teatraľnaja, a Novokuzneckaja.

Na južnom konci trasy je rozostavaná stanica Bratejevo (predpokladaný termín otvorenia, rok 2008) a spolu s ňou sa stavia aj depo. V budúcnosti sa počíta s predĺžením trasy na sever (stanice Belomorskaja a Ulica Dybenko).