Zložka (jazykoveda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Zložka (iné názvy: digraf [varianty pozri nižšie], (písmenový)[pozn 1] zložený graf, (písmenový) multigraf; digraféma [varianty pozri nižšie], (písmenová) zložená graféma, (písmenová) multigraféma, staršie názvy: spriažka, sprežka) je:

  • v užšom zmysle spojenie viacerých susedných litier (čiže písmen bez diakritiky) na označenie jednej hlásky (resp. v najužšom zmysle len spojenie viacerých susedných spoluhláskových písmen na označenie jednej hlásky), a to buď len tým, že stoja vždy vedľa seba (napr. slovenské ch [x]; anglické sh [š]; nemecké sch [š] či ie [í]), alebo aj tým, že majú podobu ligatúry, teda graficky sčasti splynú (napr. v niektorých jazykoch æ [ä]);
  • v širšom zmysle spojenie viacerých susedných litier majúce iný význam než obe tieto litery stojace samostatne (napr. nielen slovenské ch, ale aj slovenské di [ďi] napr. v slove divadlo).

Rozlišuje sa:

  • 2-písmenová zložka (digraf, digraféma) - napr. slovenské ch
  • 3-písmenová zložka (trigraf, trigraféma) - napr. nemecké sch [š]
  • 4-písmenová zložka (kvadrigraf/tetragraf, kvadrigraféma/tetragraféma) - napr. nemecké tsch [č]
  • 5-písmenová zložka (pentagraf, pentagraféma) - napr. staršie nemecké tzsch [č]

[1][2][3][4][5][6][7][8][9]

Slovenčina[upraviť | upraviť zdroj]

Zložky v užšom zmysle existujú v slovenčine tri: dz, dž a ch. Tieto zložky sa podľa (súčasných aj všetkých minulých) Pravidiel slovenského pravopisu (PSP) považujú za súčasť (teda položky) slovenskej abecedy (na rozdiel napríklad od dvojhlások ia, ie, iu). Od roku 1991 sa navyše v PSP výslovne uvádza, že sa v slovenčine zložka považuje za jedno písmeno, kým do roku 1991 sa v PSP síce zložky, tak ako dnes, uvádzali ako samostatné položky slovenskej abecedy, ale z textu nebolo jednoznačne určiteľné, či sa považujú za jedno alebo dve písmená (text skôr vyznieval v prospech dvoch písmen). Aj v ostatnej odbornej a vzdelávacej literatúre sa v rozpore s aktuálnym znením PSP niekedy vyskytuje názor, že sa slovenská zložka považuje za dve samostatné písmená (grafémy). [10][11][12]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovo písmenový je tu uvádzané preto, lebo pojmy zložený graf/multigraf sú často (a pojmy zložená graféma/multigraféma niekedy [porov. aj nejasnosť definície v článku graféma ]) definované širšie v tom zmysle, že zahŕňajú nielen spojenia litier (písmen bez diakritiky), ale aj spojenia litier a diakritických či interpunkčných znamienok. Naopak pojmy zložka, digraf, digraféma atď. sú obyčajne definične obmedzené len na litery.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 25.
  2. graféma. In: Pyramída
  3. digraf. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 116. ; graféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158 – 159.
  4. ULIČNÝ, O. K fonologickým rysům českého pravopisu 2012 [1] S. 93-94
  5. digraf; ligatura; graf; graféma. in: ESČ
  6. digraféma; trigraf; ligatúra. In: ŠALING, (Poznámka: V hesle ligatúra je prevzatý text z Peciarovho Slovníka slovenského jazyka, v ktorom je nesprávne „ligatúra“ úplne stotožnená so „zložkou“, čiže s digrafom)
  7. spriažka. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 205.
  8. sprežka. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 210.
  9. digraf. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6. ; trigraf. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  10. Pravidlá slovenského pravopisu. vydania z rokov 2000, 1991, 1971, 1953.
  11. Jazyková poradňa : V škole sme druhákov učili, že dz, dž, ch sa skladajú z dvoch písmen, t. j. napr. v slove chyba sú 4 hlásky, ale 5 písmen. Teraz sa v niektorých učebniciach uvádza, že dz, dž, ch sú samostatné písmená a napríklad v slove chyba sú 4 hlásky zapísané 4 písmenami. Takýto výklad som našla aj na Vašej stránke. Ako to mám učiť v škole? [online]. Bratislava : Petit Press, [cit. 2021-04-11]. Dostupné online.
  12. graféma. In: Encyklopédia jazykovedy, Bratislava: Veda, 1993, S. 159