Dirké

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mŕtva Dirké, autor:Henryk Siemiradzki (1843–1902)

Dirké alebo Dirka (starogr. ΔίρκηDirké, lat. Dirce) je v gréckej mytológii manželka tébskeho kráľa Lyka.

V Tébach sa po smrti Labdaka ujal vlády Nykteus, ktorý mal krásnu dcéru Antiopu. S tou sa proti otcovej vôli oženil sikyónský kráľ Epópeus. Nykteus s ním dlhé roky neúspešne bojoval a ešte aj na smrteľnej posteli požiadal svojho brata Lyka, aby dielo pomsty za neho dokončil. Lykos následne usporiadal výpravu na Peloponéz, mesto Sikyón zničil a kráľa Epópea zabil.

Lykova manželka Dirké nenávidela svoju neter Antiopu a to zo žiarlivosti na jej krásu, ktorá očarila aj samotného boha Dia. Keď potom Diovi porodila synov Amfióna a Zétha, Dirké nahovorila svojho manžela, aby nechal dvojčatá pohodiť v lese a Antiopu uvrhnúť do väzenia.

Chlapcov sa ale na Diov rozkaz ujal pastier a vychovával ich. Po rokoch sa Antiope z väzenia podarilo utiecť a s riadením osudu sa dostala ku kolibe, kde bývali jej synovia. Lenže hneď na to sa tam objavila aj Dirké, Antiopu pred jej deťmi vyhlásila za utečenú otrokyňu a chlapcom prikázala, aby ju priviazali k divokému býkovi a nechali ju napospas záhube. Amfión a Zéthos spočiatku nechceli poslúchnuť, ale keď im to Dirké prikázala z kráľovskej moci, tak podľahli. Ale v tej chvíli, keď ju už chceli k býkovi priviazať, pastier im prezradil, že je to ich matka. Synovia sa na Dirké strašne nahnevali a potrestali ju rovnakým spôsobom, akým chcela zahubiť ich matku. Býk potom Dirké doráňal k smrti a z jej vytečenej krvi vytryskol prameň, ktorý nazvali po nej.

Usmrtenie Dirky, rímska kópia sochy z gréckeho originálu zo začiatku tretieho storočia pred Kr.

Antiopa a jej synovia sa nato vrátili do Téb, aby potrestali aj kráľa Lyka. Od tohto úmyslu ich však odhovoril boh Hermes. Život mu preto ponechali, ale mesto musel opustiť. (Iná verzia tohto mýtu hovorí, že ho zabili a stali tébskymi kráľmi.) Amfión a Zéthes sa potom ujali vlády, dali sa do zveľaďovania mesta a do výstavby pevnejších hradieb.

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Najdramatickejší moment z tohto príbehu zachytáva najväčšie súsošie, ktoré sa zo staroveku zachovalo, Farneský býk z Neapola, vytvorený sochármi Apollóniom a Tauriskom v 1. stor. pred Kr.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]