Fonograf: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: lt:Fonografas |
d →Fonograf: typo gram, replaced: - → – (2) |
||
Riadok 7: | Riadok 7: | ||
=== Fonograf === |
=== Fonograf === |
||
[[Thomas Alva Edison]] ohlásil vynález fonografu |
[[Thomas Alva Edison]] ohlásil vynález fonografu – zariadenia na nahrávanie a prehrávanie zvuku – [[21. novembra]] [[1877]] a demonštroval ho prvýkrát [[29. novembra]]. Prvým záznamom bola detská riekanka ''Mary had a little lamb''.Fonograf bol patentovaný [[19. februára]] [[1878]]. Zvuk sa na prvom fonografe zapisoval na valec potiahnutý staniolovou fóliou a otáčal sa ručne pomocou kľuky. Pri reprodukcii bolo nutné otáčať kľukou rýchlosťou podobnou tej pri nahrávaní, aby bol zvuk zrozumiteľný. Patentovaný fonograf už obsahoval naťahovací strunový motor a experimentálny platňový fonograf. Edison však ďalej až do roku 1913 pracoval s valcovým fonografom v presvedčení o vedeckej korektnosti tohto prístupu. V roku 1886 [[Alexander Graham Bell]], Chichester Bell a Charles Tainter použili odolnejší voskový valec a pripevnili ihlu ako nástroj na rezanie čím dostali čistejšiu nahrávku. Svoju verziu patentovali pod názvom [[grafofón]]. |
||
[[Emile Berliner]] nezávisle od Edisona vyvinul [[gramofón]], ktorý si [[Patent (právo vynálezcu)|patentoval]] v roku [[1887]] a ktorý sa v postupných zdokonalených verziách používa dodnes. |
[[Emile Berliner]] nezávisle od Edisona vyvinul [[gramofón]], ktorý si [[Patent (právo vynálezcu)|patentoval]] v roku [[1887]] a ktorý sa v postupných zdokonalených verziách používa dodnes. |
Verzia z 08:42, 6. október 2011
Fonograf bol najrožšírenejší prístroj na počúvanie reprodukovanej hudby koncom 19. storočia. Vynašiel ho v roku 1877 Thomas Alva Edison. Zvuková informácia je zachytená na voskový povrch prenosného valca. Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať a nahradil ho gramofón.
Dejiny
Fonautograf
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je fonautograf, patentovaný 25. marca 1857. Vynašiel ho Francúz Edouard-Leon Scott. Dokázal zachytiť zvuk na viditeľné médium, ale nebol určený na prehrávanie nahratého zvuku. Zariadenie pozostávalo zo suda alebo lievika pripojeného k membráne. Membrána bola pripojená k ihle, ktorá zapísala záznam zvuku na začiernené sklo. Fonautograf sa používal na štúdium zvuku a reči. Jeho význam bol plne pochopený až s vynálezom fonografu, ktorý ukázal, že priebeh signálu zapísaný fonautografom bola nahrávka, ktorú bolo možné opäť prehrať.
Fonograf
Thomas Alva Edison ohlásil vynález fonografu – zariadenia na nahrávanie a prehrávanie zvuku – 21. novembra 1877 a demonštroval ho prvýkrát 29. novembra. Prvým záznamom bola detská riekanka Mary had a little lamb.Fonograf bol patentovaný 19. februára 1878. Zvuk sa na prvom fonografe zapisoval na valec potiahnutý staniolovou fóliou a otáčal sa ručne pomocou kľuky. Pri reprodukcii bolo nutné otáčať kľukou rýchlosťou podobnou tej pri nahrávaní, aby bol zvuk zrozumiteľný. Patentovaný fonograf už obsahoval naťahovací strunový motor a experimentálny platňový fonograf. Edison však ďalej až do roku 1913 pracoval s valcovým fonografom v presvedčení o vedeckej korektnosti tohto prístupu. V roku 1886 Alexander Graham Bell, Chichester Bell a Charles Tainter použili odolnejší voskový valec a pripevnili ihlu ako nástroj na rezanie čím dostali čistejšiu nahrávku. Svoju verziu patentovali pod názvom grafofón.
Emile Berliner nezávisle od Edisona vyvinul gramofón, ktorý si patentoval v roku 1887 a ktorý sa v postupných zdokonalených verziách používa dodnes.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fonograf