Hip-hop (subkultúra): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Jsemenak (diskusia | príspevky)
afroamerickej -na cernoskej (ah afroamik to je slovo trapne je ze som uz videl slovensky clanok kde autorka pouzila to slovo na cernocha na slovensku), urbannej na mestskej
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Hip hop.jpg|thumb|Breakdance - súčasť hip hopovej subkultúry]]
[[Obrázok:Hip hop.jpg|thumb|Breakdance - súčasť hip hopovej subkultúry]]


'''Hip hop''' ako [[subkultúra]] vznikol v [[New York (mesto)|New Yorku]] ([[USA]]) v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] v prostredí štvrtí obývaných prevažne [[afroameričan|afroamerickým]] obyvateľstvom. Počas rokov sa vyvinul do svojej dnešnej podoby - celosvetovej urbánnej subkultúry mládeže.
'''Hip hop''' ako [[subkultúra]] vznikol v [[New York (mesto)|New Yorku]] ([[USA]]) v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] v prostredí štvrtí obývaných prevažne černoským obyvateľstvom. Počas rokov sa vyvinul do svojej dnešnej podoby - celosvetovej mestskej subkultúry mládeže.


V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. „4 elementy“ tj. [[rap]], [[djing]], [[b-boying]] a [[graffiti]]. Ako tzv. piaty element sa uvádza [[beatbox]]. V priebehu rokov sa tieto viac špecifikovali a pribudli ďalšie. Dnes hip hop zahŕňa špecifický štýl produkcie [[hudba|hudby]], [[slang]], [[móda|módu]] atď.
V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. „4 elementy“ tj. [[rap]], [[djing]], [[b-boying]] a [[graffiti]]. Ako tzv. piaty element sa uvádza [[beatbox]]. V priebehu rokov sa tieto viac špecifikovali a pribudli ďalšie. Dnes hip hop zahŕňa špecifický štýl produkcie [[hudba|hudby]], [[slang]], [[móda|módu]] atď.

Verzia z 11:49, 20. september 2007

Breakdance - súčasť hip hopovej subkultúry

Hip hop ako subkultúra vznikol v New Yorku (USA) v 70. rokoch 20. storočia v prostredí štvrtí obývaných prevažne černoským obyvateľstvom. Počas rokov sa vyvinul do svojej dnešnej podoby - celosvetovej mestskej subkultúry mládeže.

V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. „4 elementy“ tj. rap, djing, b-boying a graffiti. Ako tzv. piaty element sa uvádza beatbox. V priebehu rokov sa tieto viac špecifikovali a pribudli ďalšie. Dnes hip hop zahŕňa špecifický štýl produkcie hudby, slang, módu atď.

Korene

Hiphopovú kultúru ovplyvnilo mnoho faktorov. Vhodným predpokladom pre jej rozvoj bola multikulturálna spoločnosť New Yorku 70-tych rokov.

Štýl a technika rapovania súvisí so západoafrickými básnikmi nazývanými grioti, ktorých piesne obsahovali hovorené prvky. Významným vplyvom boli taktiež hovorené pasáže piesní populárnych soulových a funkových hodobníkov.

Dôležitým vplyvom (hudobným i kultúrnym) bol dub, sub-žáner reggae, ktorý vznikol v 60-tych rokoch. Dub boli v podstate inštrumentálne verzie populárnych reggae piesní, dôraz sa kládol na bicie a výraznú basovú linku. Dub priniesli do New Yorku jamajskí prisťahovalci, ktorí ho začali hrávať na partys v komunitných centrách a uliciach.

Ako ďalšie vplyvy môžeme uviesť jazz a blues ale aj disco.

Počiatky

Graffiti

V New Yorských kluboch bola v 70-tych rokoch populárna predovšetkým disco hudba, na uliciach to však bol funk, soul a reggae. Konali sa tzv. „block parties“ (párty na ulici), kde dji používali na reprodukciu hudby dva gramofóny. Dji pomocou mixovacích techník predlžovali inštrumentálne pasáže funkových piesní do ktorých niekto spontánne animoval publikum a tak vznikol rap. K tejto hudbe sa taktiež rozvinula samostaná forma tanca nazvaná breakdance. Vizuálnu stránku hiphopvej kultúry dopĺńala v počiatkoch aj špeciálna zložka graffiti, chápané ako spôsob zviditeľnenia sa a úteku od všednosti a každodennosti života vo veľkomeste.

Hip hop ako subkultúra dnes

Dnes sa ako hip hop definuje celosvetová subkultúra, prekračujúca jazykové, náboženské či rasové bariéry. Rap ako hudobná zložka sa stal jedným z najpopulárnejších hudobných žánrov a jeho vplyv preniká aj do iných hudobných štýlov.

Hip hopová kultúra na Slovensku

Hip hop na Slovensko v dôsledku kultúrnej izolácie počas totality prenikol až v 90-tych rokoch, hoci náznaky tohto štýlu sa u nás objavili napr. v skladbe Petra Nagya Taxis z roku 1984 či vo filme Fontána pre Zuzanu (výstup prvej slovenskej breakerskej skupiny Gumení chlapci).

Za „krstného otca“ slovenskej hiphopovej hudby sa pokladá Dávid zo Senca. Prvé skupiny a interpreti sa objavili v Bratislave (Genuine Gem neskôr Žužuleta), Senci (Ghetto ganx3, 2ja Lo3), Košiciach (Rap Steady Crew) a Piešťanoch (Pa3k Metamorfolord, dnes známy ako Rytmus zo skupiny Kontrafakt).

Breakdance sa spája s Gumenými chlapcami, ďalšie skupiny vznikali v Myjave (Amatéri),v Spišskej Novej Vsi (BDS), Vrbovom, Trnave a Handlovej.

Graffiti vzniklo v Bratislave, ďalšími mestami, kde sa rozvíjalo, boli Trnava, Trenčín a Žilina.

V súčasnosti je hip hop rozšírený na celom území Slovenska a teší sa stúpajúcej popularite. Medzi najznámejších predstaviteľov dnes patria:

  • skupiny a raperi: A.M.O., Čistychov, Druhá Strana, Kontrafakt, Drvivá Menšina, H16, Lúza, Lyrik H., Midi a Vec, Moja Reč, Rendezska-Sk, Názov Stavby, Zverina, Miky Mora,Moloch Vlavo,Agresor Lotor,Turbo -T Jetlee Wonder,Druhá Strana,2H Pozitív, K2
  • dj-i: Aneška, Fazo, Jazzy, Hajtkovič, Lucco, Vec, Viktor Hazard, Yanko Král, Grimaso, Spank, Shakul, Spinhandz, Snoopy, Kappa, Sven
  • producenti: Gebod, Grimaso, Hajtkovič, Masif, Opak, Vec,Abe,Konko aka. Billy Hollywood, Anys, Jozef Engerer, Čistychov, Jazzy, Imi
  • breakeri: Stred, Quassit, Quattro, BreakFans, Outbreak, Miniboj
  • writeri: Mutants- SPK;BKS, Rascals, Sorta, Camel, 2MK, Bedač, Trane

Pozri aj

Externé odkazy