Karen Horneyová: Rozdiel medzi revíziami
d zmenšenie obr., rekat |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Meno = Karen Horneyová |
|Meno = Karen Horneyová |
||
|Portrét = Karen Horney 1938.jpg |
|Portrét = Karen Horney 1938.jpg |
||
|Veľkosť obrázka = |
|Veľkosť obrázka = 150px |
||
|Popis = nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička |
|Popis = nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička |
||
|Dátum narodenia = [[16. september]] [[1885]] |
|Dátum narodenia = [[16. september]] [[1885]] |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
'''Karen Horneyová''' (* [[16. september]], [[1885]], [[Eilbek]], [[Nemecko]] – † [[4. december]], [[1952]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) bola nemecko-americká [[psychiater|psychiatrička]] a [[psychoanalýza|psychoanalytička]]. |
'''Karen Horneyová''' (* [[16. september]], [[1885]], [[Eilbek]], [[Nemecko]] – † [[4. december]], [[1952]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) bola nemecko-americká [[psychiater|psychiatrička]] a [[psychoanalýza|psychoanalytička]]. |
||
Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen, pôvodom Nór, bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z |
Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen, pôvodom Nór, bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z [[Amsterdam]]u. Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako „zbožňovaná“. Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď jej otec vzdelanie žien neschvaľoval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkých dlhých cestách. Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v [[Hamburg]]u. |
||
Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku [[1904]]. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku [[1907]] vo [[Freiburg]]u na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému „zamilovávaniu sa“. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole nadviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku [[1909]] sa zosobášili. |
Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku [[1904]]. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku [[1907]] vo [[Freiburg]]u na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému „zamilovávaniu sa“. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole nadviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku [[1909]] sa zosobášili. |
Verzia z 16:50, 20. október 2007
Karen Horneyová | |
nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička | |
Narodenie | 16. september 1885 Eilbek, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 4. december 1952 New York, USA |
Odkazy | |
Commons | Karen Horneyová |
Karen Horneyová (* 16. september, 1885, Eilbek, Nemecko – † 4. december, 1952, New York, USA) bola nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička.
Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen, pôvodom Nór, bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z Amsterdamu. Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako „zbožňovaná“. Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď jej otec vzdelanie žien neschvaľoval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkých dlhých cestách. Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v Hamburgu.
Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku 1904. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku 1907 vo Freiburgu na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému „zamilovávaniu sa“. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole nadviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku 1909 sa zosobášili.
Karen zároveň študovala na berlínskej neuropsychiatrickej klinke. Tu sa zoznámila s Karlom Abrahamom, ktorý bol prvý uznávaný berlínsky psychonalytik a k nemu nastúpila kvôli pretrvávajúcim depresiám a sexuálnym problémom. V roku 1910 zomrel Karenin otec. I keď sa po smrti otca Karenine depresie ešte viac prehĺbili, psychoanalýzu u Abrahama ukončila. Karen sa nepovažovala za krásnu (i keď bola považovaná za veľmi peknú ženu) a snažila sa, ako hovorievala, „upútať svojou inteligenciou“. V roku 1911 zomrela jej matka Sonni a mesiac nato sa jej narodila prvá dcéra Brigitte. V roku 1913 sa jej narodila druhá dcéra Marianne a v roku 1916 dcéra Renate.
V roku 1920 vznikla v Berlíne 1. psychoanalytická klinika a v tom istom roku 1. psychoanalytický inštitút, kde sa Karen stala prvou členkou - ženou. Horneyová napísala 5 kníh. Medzi jej navýznamnejšie prínosy do oblasti psychoanalýzy patrí polemika s Freudovým pojmom „závisť penisu“, prirodzená identifikácia dcéry s matkou, odmietanie biologicky determinovaného ženského masochizmu, autoanalýza, psychologické dôsledky nerovnoprávnosti pohlavia. Medzi ďalšie názory patrí i to, že muži ženám závidia materstvo. Vo svojich neskorších publikáciách stále viac zdôrazňuje veľký spoločenský tlak, ktorý je vyvíjaný na rodičov a ako negatívne ovplivňuje individualitu detí. Na základe toho potom vypracovala tzv. model interpersonálnych štýlov a zaviedla pojem bazálna úzkosť. Ovplyvnila mnoho psychoanalytikov a psychiatrov i mnohé feministické hnutia.
Karen Horneyová zomrela 4. decembra 1952 v New Yorku na rakovinu.
Externé odkazy
- Janet Sayersová. Matky psychoanalýzy. Praha: Triton, 1999