Dolný Kubín

Šablóna:Infobox Slovenské mesto Dolný Kubín je mesto ležiace v Žilinskom kraji.

Polohopis

Časti obce

Beňova Lehota, Kňažia, Malý Bysterec, Medzihradné, Mokraď, Srňacie, Veľký Bysterec, Záskalie

Vodné toky

rieka Orava

Symboly obce

Znak, vlajka, ...

História

Za najstaršie sa považuje osídlenie ľudom lužickej kultúry v strednej a mladšej dobe bronzovej z 9.-7. storočia pred našim letopočtom. Hmotná kultúra halštatského ľudu oravského typu zo 7.-4.stor. pred naším letopočtom je v Dolnom Kubíne zastúpená nálezmi na ulici Medzihradskej. Dokazujú roľnícko-pastiersku osadu. Z obdobia prelomu letopočtu do 4. stor. sa na Medzihradskej ulici našli zlomky rímskej keramiky . Laténska kultúra je zastúpená aj na Trninách, Ostrej a Tupej skale. Obydlia tvorili štyri rady štyri rady chát striedané priechodmi, prvotnými ulicami. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a pestovaním prosa , hrachu a bôbu.

V predveľkomoravskom období boli na Trninách a Ostrej skale opevnené hradiská. Tadiaľto viedla významná obchodná cesta spájajúca Jadran s Baltom. Dokladom je nález keltských mincí , kupeckých potrieb i tovarov na Trninách. V stredoveku obchodnú cestu cez Komjatnú , Dolný Kubín , Tvrdošín , Oravskú Porubu do Žyvca a Wieliczky nazývali soľná, lebo sa využívala na dovoz soli a iných tovarov.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o Kubíne je zo dňa 6. januára 1314 v listine magistra Donča pre liptovských zemanov. V roku 1325 magister Donč daroval revúckym zemanom majetok Vyšný Kubín. Začali dejiny rodov Kubínyovcov a Meškovcov, ktorých potomkovia žijú na Orave dodnes. Po rozdelení Kubína sa Dolný Kubín vyvíjal ako poddanská osada patriaca Oravskému zámku. Bol kráľovským majetkom.

V 14. stor. boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína : Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď a Kňažia. Veľký Bysterec bol mestečkom o 220 rokov skôr ako Dolný Kubín. V ďalšom období nerozvíjal mestské práva a výsady, klesol na úroveň ostatných poddanských dejín, lebo v roku 1599 sa spomína ako dedina. Malý Bysterec sa od roku 1355 vyvíjal ako zemianska osada . V roku 1380 sa pre tieto obce stal Dolný Kubín kultovým strediskom.. Založili tu rímskokatolícku farnosť, postavili kostol a zasvätili ho sv.Kataríne Alexandrijskej. Navštevovali ho ľudia z dedín od Veličnej po Oravský Podzámok.

Dolný Kubín sa od počiatku vyvíjal ako remeselnícko-roľnícka osada. Rozvoj remesiel a trhov umožnila vynikajúca poloha na obchodnej ceste, ktorá spájala slovenské banské mestá s poľskými trhovými strediskami. Najdlhšie živilo dolnokubínčanov kamenárske remeslo. Na začiatku 14. stor. sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov, žarnovov. Dolnokubínski remeselníci čižmári, krajčíri, kolári, kožušníci, kováči, korytári, mlynári, mäsiari, pekári, kuchári, tesári, stolári a ďalší slúžili hradným pánom a neraz boli odmenení povýšením do stavu slobodníkov.

Reformáciu na Oravu priniesli Thurzovci. V roku 1558 sa stali majiteľmi oravského panstva a dolnokubínsky kostol sv. Kataríny patril evanjelikom v rokoch 1559-1672. Pôsobila tu latinská škola , ktorú navštevovali iba chlapci. Palatín Juraj Thurzo podporoval rozvoj Dolného Kubína. Zvolával sem župné zhromaždenia oravskej šľachty, hoci župným sídlom do roku 1683 bola Veličná.V roku 1604 spustošili Dolný Kubín Bočkajovi hajdúsi, ktorí bojovali proti palatínovi Jurajovi Thurzovi. Podpálili obec, ostalo len sedem domov , z toho štyri boli poškodené Obyvatelia sa pred hajdúchmi ukryli v lesoch, aby si zachránili život. Po plienení hajdúchov trvá veľká bieda..

V roku 1624 žilo v Dolnom Kubíne 67 rodín , asi 340 obyvateľov. Dňa 14. mája 1632 gróf Gašpar Illesházy povýšil Dolný Kubín na mestečko za ročný poplatok 400 zlatých a udelil mu právo konať týždenné trhy v nedeľu a dva výročné jarmoky na sv. Katarínu a Kvetnú nedeľu. Zároveň Dolnokubínčanom prikázal opraviť školu , nemocnicu s útulkom a stavať pekné domy.. Dňa 14. decembra 1633 dostal Dolný Kubín mestské privilégium od panovníka Ferdinanda II. , ktorý povolil ďalšie dva jarmoky. Mestské výsady poskytli Dolnému Kubínu hospodársky a kultúrny rast. Avšak v nepokojnom 17. stor. , naplnenom náboženskými vojnami a povstaniami sa ocitol neraz na pokraji biedy. Dolný Kubín zažíval obdobie plné reformácie a protireformácie. Reformačné hnutie dostalo tvrdý úder potlačením Pikovho povstania v roku 1672 a smrteľný na jeseň roku 1683 od litovského vojska poľského kráľa Jána Sobieskeho, ktoré prechádzalo Oravou s cieľom pomôcť Habsburgovcom proti Turkom. Litovci sa k poddaným správali násilnícky, dobyvačne, nechávali za sebou spáleniská. Mesto bolo v takej núdzi , že až po piatich rokoch si dalo vyhotoviť nové pečatidlo, lebo pôvodné zhorelo v dome richtára. Z litovského úpadku sa mesto spamätalo až v 90. rokoch 17. storočia. Dňa 30.júna gróf Juraj Erdődy vydal Dolnému Kubínu privilégium na vyberanie mýta na dolnokubínskom brode. V roku 1712 udelil Karol IV. mestu aj jarmočné privilégium. Mesto sa stalo sídlom Oravskej župy. Počas Rákocyho povstania v roku 1709 zaujali evanjelici kostol sv. Kataríny na dva mesiace.. Potom bol vrátený katolíkom a evanjelici z mestečka chodili 75 rokov do leštinského artikulárneho kostolíka.. Tolerančný patent Jozefa II. im vrátil náboženskú slobodu a svoj kostol si postavili v Dolnom Kubíne v roku 1784.

V 18. stor. nastalo pokojnejšie mierové obdobie, ale prišli hladomor a morové epidémie. Roky 1715-1716 sú na Orave známe ako zamrznuté roky. Ešte v júni mrzlo a nová zima prišla v septembri. Nastúpil hladomor. V roku 1719 mal Dolný Kubín 85 domov a 350 obyvateľov. V priebehu 18. stor. Dolný Kubín výrazne zmenil svoju tvár. Dokončil sa mestský dom nazývaný ratúš, v roku 1726 postavili novú nemocnicu, mestský pivovar na mieste dnešného evanjelického kostola , v rokoch 1757-1758 župný dom, byt župného lekára , lekáreň , kasárne , prvý drevený most cez rieku Oravu, tržnicu , mangel, fara, evanjelická škola , pivovar. Pre bezpečnosť proti požiaru sa od roku 1730 zakazoval používať otvorený oheň v kozuboch. V roku 1776 sa Dolný Kubín stal sídlom slúžňovského úradu. Vlastniť grunt patrilo ku kritériám pre udelenie meštianskeho listu a práva voliť richtára a mestských prísažných.. Zakladanie cechov- obuvníci - 1675, krajčíri a čižmári -1715.Koncom 18. stor. vytvorili združený cech.. Cech bol zrušený v roku 1871, kedy vznikla Remeselná spoločnosť a Okresné živnostenské spoločenstvo. Obchodom sa zaoberali žitia. Hospodárska politika Jozefa II. umožnila rozvoj židovského podnikania a náboženskú slobodu. Výstavba domu rabína a kúpeľov.

Začiatkom 19. stor. sa cez mestečko stavala kráľovská cesta od Kraľovian na Trstenú. V roku 1811 tu postavili poštový úrad a v roku 1826 židovskú synagógu. V roku 1813 sa prehnala mestom strašná povodeň, začalo sa s budovaním vodnej nádrže na Orave. Veľký rozmach začal v roku 1852, kedy do mestečka prišiel prednosta cisársko-kráľovského stoličného úradu František Patočník. Koncom 19. stor. bol Dolný Kubín pekným župným mestečkom. V roku 1886 renovovali katolícky kostol sv. Kataríny, ktorí patril medzi osem najkrajších pamiatok gotiky na Slovensku. V rokoch 1893-1895 postihli námestie dva veľké požiare. Nanovo postavili župný dom, 6idovskú synagógu a evanjelický kostol. Vzhľad námestia dotvorila budova štátnych škôl ( dnešné gymnázium), baroková budova Čaplovičovej knižnice. V 30. rokoch 19. stor. sa Dolný Kubín stal strediskom oravských národovcov. Ctiboch Zoch , Juraj Matúška a Leopold Bruck založili v roku 1837 Spoločnosť vychovávateľskú v evanjelickom bratrstve oravskom. členmi boli: Pavol Zoch, Pavol Cancrini, Ján Gregorič, Alexander Ruttkaj, Václav Jesenský, Ján Zimány, Ľudovít Medzihradský , Daniel Krman, Juraj Šípka, Karol Šándor a ďalší. Oravskí národovci sa zišli dňa 24.apríla 1848 v Gäceli a spísali petíciu známu ako Gäceľské žiadosti oravské. Petícia bola prirodzeným vyústením národnooslobodzovacieho úsilia. Dobrovoľníci boli porazení v Záskalí koncom apríla 1849. V roku 1858 vznikla v Dolnom Kubíne Spoločnosť čaplovičovej knižnice, ktorá sa starala o cenný dar Vavrinca Čaploviča mestu a Orave. Knižnica mala 45 000 zväzkov. Na začiatku 20. stor. mal Dolný Kubín 1674 obyvateľov a 211 domov.

Vznik Československej republiky na jeseň roku 1918 Dolnokubínčania radostne uvítali. Vytvorili miestnu národnú radu, v ktorej pôsobil Ignác Radlinský , Dr. Vladimír Pivko, Ladislav Nádaši - Jégé, Aurel Styk, Fridrich Medzihradský, Ján Trnkócy, Pavol Samuel Novák, Pavol Országh Hviezdoslav, Dr. Ján Smetanay, Ján Diežka, Emil Kňažovič a Július Ballo . Vydávali noviny Naša Orava.

V roku 1919 vznikla v Dolnom Kubíne účastinárska spoločnosť Oravský priemysel. V tomto roku bol založený kultúrno- vzdelávací spolok Hviezdoslavova beseda, ktorej čestným členom bol aj Hviezdoslav. Poriadala koncerty , literárne večierky, bábkové divadielka. Zo svojho fondu kupovala knihy , noviny a časopisy, podporovala chudobných nadaných študentov a po smrti básnika usilovala o stavbu pomníka nad jeho hrobom. V roku 1936 sa zaslúžila o postavenie sochy P. O. Hviezdoslava pred budovou Čaplovičovej knižnice. Bohatú kultúrno-osvetovú činnosť vyvíjal v Dolnom Kubíne ženský spolok Živena, ktorý vznikol z podnetu Kornely Pivkovej dňa 27.júna 1920. Ďalšie spolky boli: Dobrovoľnícky hasičský spolok 1874, Spolok oravských akademikov, Spevokol oravských učiteľov, Ochotnícky, hudobný a spevácky spolok a ďalšie. Od ukončenia II. svetovej vojny sa Dolný Kubín zmenil na významné priemyselné centrum celej Oravy. V rokoch 1960-1996 bol Dolný Kubín správnym centrom celej Oravy. Dolný Kubín je jedinečné mesto v mnohých oblastiach. V stavebníctve je to kolonádový most, v kultúre Čaplovičova knižnica, Hviezdoslavovo múzeum, Florinov dom, Oravská galéria v bývalom župnom dome, celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy známa ako Hviezdoslavov Kubín, medzinárodný hudobný festival Čírenie talentov a festival Bohúňova paleta , v športe udeľovanie cien Fair-play MUDr. Ivana Chodáka. V roku 1931 sa v meste začal budovať vodovod, upravoval sa breh rieky Oravy, dláždilo sa námestie a ulice. Nedostatok bytov si začiatkom tridsiatych rokov vyžiadal výstavbu i 8-bytového okresného domu. V období Slovenského štátu sa udiali v meste viaceré dôležité udalosti . 29. augusta bol v Dolnom Kubíne otvorený Oravský národný výbor, ktorý vyhlásil mobilizáciu mužov do 40 rokov.

Do SNP sa zapojili viacerí Dolnokubínčania aj mimo regiónu Oravy a obyvatelia poskytovali materiálnu pomoc partizánskym skupinám. Dolný Kubín bol oslobodený v noci zo 4. na 5. apríla 1945 17. gardovým streleckým zborom 18. Sovietskej armády. Po roku 1945 sa v meste prikročilo k odstraňovaniu škôd spôsobených vojnovými udalosťami a hlavne k výstavbe bytov , verejných budov a priemyselných závodov. 22. mája 1949 začal pracovať prvý závod postavený na Slovensku v dvojročnom programe- Elektro -Praga , ktorého počiatočným výrobným programom bol elektroinštalačný materiál. V Mokradi sa staval závod na výrobu ložísk a vybudované boli aj menšie podniky.

Významné obdobie pre Dolný Kubín nastalo po roku 1960 . Vyplývalo to z novej územnej organizácie, keď na Orave z okresov Námestovo, Trstená a Dolný Kubín sa vytvoril jeden okres so sídlom v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch sa Dolný Kubín opäť centrom celej Oravy. Táto skutočnosť sa prejavila nárastom počtu obyvateľov. Od roku 1961 do roku 1970 stúpol počet obyvateľov z 3899 na 7680. Výstavba mesta postupne prechádzala od živelnosti k proporcionálnej výstavba mesta postupne prechádzala živelnosti k proporcionálnej výstavbe. Mesto sa rozširovalo smerom na Veľký Bysterec, kde vznikalo nové administratívne centrum s dominujúcim objektom - sídlom štátnej správy okresu. Priemyslové plochy boli určené v severnej časti mesta a dali tak základ pre postupné spriemyselňovanie celého priestoru medzi Dolným Kubínom a Oravským Podzámkom. Primeraná pozornosť sa venovala výstavbe bytov . V rokoch 1969-1970 bolo na území mesta odovzdaných 1 072 bytov. S výstavbou bytov sa riešilo aj rozširovanie obchodnej siete a služieb pre obyvateľstvo. Medzi najväčšie akcie sa zaradila výstavba nemocnice s kapacitou 350 lôžok , výstavba 28 triednej ZDŠ , rekonštrukcia bývalej synagógy pre širokouhlé kino a ďalšie stavby. Uznesením vlády SR zo dňa 5. januára 1972 sa stal Dolný Kubín sídlom obvodného významu. Dokončovala sa výstavba sídliska na Matúškovej ulici, Banisku a tiež podstatná časť bytov na sídlisku Brezovec.

Osobitná pozornosť sa venovala budovaniu materálno-tecnickej základne pre rozvoj cestovného ruchu. Vybudovaná a daná do užívania bola prímestská rekreačná oblasť Gäceľ pozostávajúca z Tília kempu, bungalovov, záhradnej reštaurácie Pod lipami a lyžiarskeho vleku. Na Kuzminove bol daný do užívania areál zdravia a oddychu s lyžiarskym vlekom , asfaltovými chodníkmi. Širokej verejnosti začali slúžiť aj tri vleky na Kubínskej holi a 3 km dlhá upravená zjazdovka.

Do nového obdobia vstúpil Dolný Kubín po roku 1989 . . Zmenené spoločensko-politické pomery sa odzrkadlili v meste. Veľkú časť svojich majetkov mesto zverilo do správy metstkých podnikov : ELKOP - so zameraním na výrobky z kovu a plastov , SAMOS - zameraným na stavebné práce a dopravu, Mestský podnik bytového hospodárstva pre správu mestských bytov, Skicentrum- pre správu ubytovacích zariadení a lyžiarskych vlekov v oblasti Dolného Kubína. Po útlme komplexnej bytovej výstavby koncom osemdesiatych rokov vedenie mesta svoju pozornosť upriamilo na dobudovanie objektov občianskej vybavenosti, tecnickej infraštruktúry ako i akcie smerujúce na zlepšenie životného prostredia občanov a zvýraznenie charakteru centra regiónu Oravy. Pri riešení problematiky životného prostredia bola vybudovaná kanalizácia v časti Mokraď , kanalizácia a čistiareň odpadových vôd v časti Bziny , kanalizácia a čistiareň odpadových vôd na Kubínskej holi.

Externé odkazy

• Zaujímavý článok o meste

Firma z Dolného Kubína zaoberajúca sa webdesignom a programovaním webových aplikácií AMsoft