Žobravý rád: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 01:55, 26. apríl 2008

Žobravý rád alebo mendikantský rád je rád žobravých mníchov (=mendikantov), teda náboženský rád rôznej rehole, ktorý pôvodne nesmel mať nijaký majetok a jeho členovia žili z fundácií a milodarov. Žobravé rády vznikali od zač. 13. stor. v prostredí miest najmä s poslaním kazateľským (predikanti), pastoračným, učiteľským a kvôli sústavnému štúdiu teológie a filozofie.

Do stredovekej fázy svojim založením spadajú:

dominikáni,
minoriti,
kartuziáni,
obutí augustiniáni,
karmelitáni,
serviti,
pavláni,
pavlíni

V druhej fáze vznikli z reforiem a vetvení rádov v priebehu 16. stor.:

františkáni,
františkáni-hyberni,
kapucíni,
bosí augustiáni,
karmelitáni,
trinitári,
milosrdní bratia.

Od Tridentského koncilu sa úplná chudoba vzťahovala na františkánov a kapucínov.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Žobravý rád''' je rád '''žobravých mníchov''' (=[[mendikant]]ov), teda náboženský rád rôznej rehole, ktorý pôvodne nesmel mať nijaký majetok a jeho členovia žili z fundácií a milodarov. Žobravé rády vznikali od
+'''Žobravý rád''' alebo '''mendikantský rád''' je rád '''žobravých mníchov''' (=[[mendikant]]ov), teda náboženský rád rôznej rehole, ktorý pôvodne nesmel mať nijaký majetok a jeho členovia žili z fundácií a milodarov. Žobravé rády vznikali od
 zač. 13. stor. v prostredí [[mesto|miest]] najmä s poslaním kazateľským (predikanti),
 pastoračným, učiteľským a kvôli sústavnému štúdiu [[teológia|teológie]] a [[filozofia|filozofie]].