Červený obor: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
menšie rozšírenie
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Betelgeuse star (Hubble).jpg|right|thumb|Červený obor alfa Orionis ([[Betelgeuze]])]]
[[Obrázok:Betelgeuse star (Hubble).jpg|right|thumb|Červený obor alfa Orionis ([[Betelgeuze]])]]


'''Červený obor''' je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M, červenej farby. Patrí sem napríklad [[Aldebaran]] a [[Arktúr]].
'''Červený obor''' je veľká [[hviezda]] mimo [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]] typu K alebo M, [[červená|červenej]] farby. Patrí sem napríklad [[Aldebaran]] a [[Arktúr]]. Je to jedno zo záverečných štádií [[vývoj hviezdy|vývoja hviezd]] do 1,4 [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]].


Predpokladá sa, že červenými obrami sa stanú hviezdy o hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre a spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy, čím sa zväčšujú. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy, približne 1.000 až 10.000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. Je to preto, lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra.
Predpokladá sa, že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]] po vyčerpaní zásob [[vodík]]a v jadre. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy, čím sa zväčšujú a chladnú. Týmto sa veľmi zvýši [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosť hviezdy]], približne 1.000 až 10.000-krát a tiež znižuje [[efektívna teplota]]. Je to preto, lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju [[optické spektrum|spektra]]. Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000[[stupeň Celzia|°C]]. Ich polomer je 10- až 100- násobný v porovnaní so [[Slnko]]m. [[Absolútna hviezdna veľkosť]] červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy.

Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov. Čím je hviezda hmotnejšia, tým je tento proces kratší. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. V jadre sa spaľuje nahromandené [[hélium]] na [[uhlík]] a [[kyslík]], okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka. Niektorí červení obri sú zahalení do [[medzihviezdna hmota|prachového mraku]], ktorý ich jasnosť znižuje. Často sú [[premenná hviezda|premennými hviezdami]], najmä pulzujúcimi. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy. Oveľa častejšie sú zastúpení v [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokopách]] ako v [[otvorená hviezdokopa|otvorených hviezdokopách]]. Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červení obri do ďalšieho štádia - [[planetárna hmlovina|planetárnej hmloviny]].


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
Riadok 10: Riadok 12:
* [[Nadobor]]
* [[Nadobor]]
* [[Červený nadobor]]
* [[Červený nadobor]]

{{Astronomický výhonok}}


[[Kategória:Červení obri| ]]
[[Kategória:Červení obri| ]]

Verzia z 11:23, 19. jún 2008

Súbor:Betelgeuse star (Hubble).jpg
Červený obor alfa Orionis (Betelgeuze)

Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M, červenej farby. Patrí sem napríklad Aldebaran a Arktúr. Je to jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd do 1,4 hmotnosti Slnka.

Predpokladá sa, že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy, čím sa zväčšujú a chladnú. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy, približne 1.000 až 10.000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. Je to preto, lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000°C. Ich polomer je 10- až 100- násobný v porovnaní so Slnkom. Absolútna hviezdna veľkosť červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy.

Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov. Čím je hviezda hmotnejšia, tým je tento proces kratší. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu atmosféru. V jadre sa spaľuje nahromandené hélium na uhlík a kyslík, okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka. Niektorí červení obri sú zahalení do prachového mraku, ktorý ich jasnosť znižuje. Často sú premennými hviezdami, najmä pulzujúcimi. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy. Oveľa častejšie sú zastúpení v guľových hviezdokopách ako v otvorených hviezdokopách. Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červení obri do ďalšieho štádia - planetárnej hmloviny.

Pozri aj