Marina Ivanovna Cvetajevová

Marina Ivanovna Cvetajevová (* 26. september (8. október) 1892, Moskva - † 31. august 1941, Jelabuga, dnes Tatársko) bola ruská poetka, prekladateľka a esejistka.

Život

Po emigrácii v roku 1919 žila až do začiatku druhej svetovej vojny vo Francúzsku, iba v rokoch 1922–1925 žila v Prahe v Česku. Aj napriek tomu, že bola vydatá za Sergeja Efrona, udržiavala ľúbostnú korešpondenciu s Borisom Pasternakom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodla vrátiť do Ruska. Režim ju však stále prenasledoval a bola poslaná na odľahlý vidiek ako pomocná sila v domácnosti. Dva roky po návrate do vlasti spáchala samovraždu.

Dielo

Začínala ako symbolistická autorka, vynikala v exprosionistickej lyrickej skladbe, v ktorej uplatňovala formu spovede. Okrem milostnej poézie, je známa ako autorka psychologických skladieb, poézie vzdoru a samoty. Vyjadrovala sa aj k historickým udalostiam, napr. nemeckú okupáciu ČSR odmietla v cykle Verše Čechám. Bola predstaviteľkou akmeistického i futuristického prúdu. Často využívala aj ľudovú slovesnosť.

Dielo

• Večerný album (prvotina)
• Básnik a čas
• Vyznanie na diaľku
• Pi, duša, čo hrdlo ráči (milostná poézia)
• Koniec Casanovu
• Korešpondencia
• Začarovaný kruh
• Upír
• Poéma konca
• Poéma hory
• Labutie ležanie
• Pražské vigílie
• Hodina duše
• Môj Puškin
• Tri zastavenia lásky
• Sonička
• Nespavosť

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marina Ivanovna Cvetajevová

Externé odkazy

• Ukážky z diela
• Novinový článok