DVD

DVD je formát digitálneho optického dátového nosiča, ktorý môže obsahovať filmy vo vysokej obrazovej a zvukovej kvalite alebo rozličné iné údaje. Disk DVD sa na pohľad podobá kompaktnému disku.

História DVD

Oficiálny štandard DVD-R(W) vytvorilo DVD Fórum, ktoré bolo založené v apríli roku 1997. Ceny za licencovanie tejto technológie však boli natoľko vysoké, že vznikla iná skupina - DVD+RW Alliance, ktorá vytvorila štandard DVD+R(W), ktorého licencovanie bolo lacnejšie.

Pôvodne sa hovorilo, napr. na DVD Fóre, že DVD je skratkou anglického výrazu digital video disc t.j. digitálny video disk, alebo aj digital versatile disc, t.j. digitálny univerzálny disk (to malo zachytiť možnosť ukladať na disk aj iný obsah ako len video). "Oficiálne" názov DVD neskracuje nič.

Technické informácie

DVD médiá sú plastové disky, na pohľad rovnaké ako CD médiá. DVD médiá majú priemer 120 mm a sú 1,2 mm hrubé.

Používateľ môže vytvoriť DVD nosiče typov:

• DVD Video (obsahuje filmy (obraz a zvuk))
• DVD Audio (obsahuje zvuk v kvalite CD a lepšej)
• DVD Data (obsahuje údaje)

Označenie "+" (plus) a "–" (pomlčka) predstavuje dva rozličné technické štandardy, ktoré sú do určitej miery kompatibilné.

Médium môže byť typu:

• DVD-ROM (read only, len na čítanie, vyrába sa lisovaním)
• DVD+R/RW (R = Recordable, len na jeden zápis, RW = ReWritable, na prepisovanie)
• DVD+R DL (R = Recordable, len na jeden zápis, DL = DualLayer, dve vrstvy)
• DVD-R/RW (R = Recordable, len na jeden zápis, RW = ReWritable, na prepisovanie)
• DVD-RAM (ľubovoľne prepisovateľné médium - napr. ako pevný disk)

Médium umožňuje zápis na jednu alebo obidve strany, v jednej alebo dvoch vrstvách na každú stranu. Od počtu strán a vrstiev závisí kapacita média.

• DVD-5: jedna strana, jedna vrstva, kapacita 4,7 Gigabajtov (GB), alebo 4,38 Gibibajtov (GiB)
• DVD-9: jedna strana, dve vrstvy, 8,5 GB (7,92 GiB)
• DVD-10: dve strany, jedna vrstva na každej strane, 9,4 GB (8,75 GiB)
• DVD-14: dve strany, dve vrstvy na jednej strane, jedna vrstva na druhej, 13,2 GB (12,3 GiB)
• DVD-18: dve strany, dve vrstvy na každej strane, 17,1 GB (15,9 GiB)

Rozdiely DVD oproti staršiemu CD:

• 2,16x menšie rozostupy medzi stopami
• 2,08x mešiu minimálnu dĺžku stopy
• Efektívnejšiu korekciu chýb
• Odlišný súborový systém UDF, ktorý nie je spätne kompatibilný s ISO 9660, ktorý sa používa na CD-ROM.

Rýchlosť mechaniky typu DVD sa udáva ako násobok 1350 kB/s, čo znamená, že mechanika s rýchlosťou 16x umožňuje prenosovú rýchlosť 16 x 1350 = 21600 kB/s (alebo aj 21,09 MB/s).

DVD Video

DVD Video je spôsob uloženia videozáznamu na DVD nosiči. Na kompresiu obrazu sa používa štandard MPEG-2. Na kódovanie zvukovej stopy sa používajú formáty PCM, MPEG-2 audio, Dolby Digital (AC-3) alebo DTS. Na prehrávanie DVD Video médií používateľ potrebuje mechaniku DVD obsahujúcu dekodér MPEG-2 (napr. prehrávač DVD alebo osobný počítač s mechanikou DVD a softvérovým prehrávačom DVD).

Komerčné DVD filmy sú často kódované kombináciou obrazového a zvukového obsahu komprimovaného pomocou štandardu MPEG-2 (často sa používajú viackanálové formáty). Pri DVD filmoch sa stretneme s dátovým tokom od 3-10 Mbit/s. Vyšší počet zvukových stôp alebo množstvo dodatočného materiálu (tzv. extra materiál -- fotogalérie, film vo verzii Režisérov zostrih, záznamy z natáčania, rozhovory s hercami, a i.) majú často za dôsledok nižšiu bitovú rýchlosť (a tým aj kvalitu obrazu) hlavného filmu kvôli obmedzenej kapacite DVD média.

Pôvodne boli pre DVD Video v krajinách využívajúcich štandard PAL štandardizované zvukové formáty typu PCM a MPEG-2. Napriek nevôli spoločnosti Philips, bolo dňa 5. decembra 1997 pod tlakom verejnosti fórom DVD Forum schválené rozšírenie štandardizovaných zvukových formátov o formát Dolby Digital (AC-3). Pre DVD Video disky bolo použitie formátu Dolby Digital prijaté ako voliteľné a pre prehrávače DVD bola podpora formátu Dolby Digital povinná.

V krajinách, v ktorých sa používa štandard NTSC, musí každý film obsahovať zvukovú stopu aspoň vo formáte PCM alebo Dolby Digital a všetky NTSC prehrávače musia minimálne tieto dva formáty podporovať. Všetky ostatné formáty kódovania zvuku sú voliteľné. Tak sa zabezpečuje kompatibilita DVD Video diskov, ktoré je možné tým pádom prehrať na ľubovoľnom kompatibilnom prehrávači DVD.

DVD Video disk musí povinne obsahovať adresár s názvom VIDEO_TS, v ktorom sú uložené všetky potrebné zložky video obsahu, ako je obraz, zvuk, hlavná ponuka, informácie o kapitolách a titulky (tieto zložky nie sú povinné).

DVD Video disky často obsahujú viacero zvukových kanálov, ktoré sprevádzajú obrazový záznam. Často sú k dispozícii zvukové stopy vo viacerých jazykoch (napr. originálna zvuková stopa filmu, ale aj zvuková stopa s dabingom v jazyku krajiny, kde sa daný film predáva).

Disky DVD Video zvyčajne ponúkajú aj niekoľko stôp s titulkami v rozličných jazykoch (možno sa stretnúť aj s ich špeciálnou verziou, kedy titulky obsahujú aj informácie o zvukoch pre divákov so sluchovou vadou, napr. výbuch, smiech, rozbíja sa sklo a pod.).

DVD Video môže obsahovať aj informácie o kapitolách (angl. chapters), ktoré umožňujú ľahšie vyhľadávanie určitého úseku (napr. ak chcete pokračovať v pozeraní filmu neskôr, môžete si zapamätať kapitolu, ktorú ste videli ako poslednú). Ak je pre to na disku DVD Video dostatok miesta, môže záznam obsahovať niekoľko verzií konkrétnych scén (tzv. uhly pohľadu, angl. angles). Táto funkcia sa využíva na zobrazenie alternatívneho obsahu scény, ktorým nemusí byť len pohľad z iného uhla. Často sa táto metóda používa ako súčasť lokalizácie obsahu DVD Video disku, napr. na zobrazenie rozličných jazykových verzií obrázkov, ktoré obsahujú písaný text, ak sa na to nedajú použiť titulky.

Hlavnou (konkurenčnou) výhodou DVD Video diskov oproti kazetám VHS je okrem kvality záznamu aj miesto pre rozličný dodatočný materiál, ktorý sa prikladá k hlavnému filmu, ako napr. dokumentárne záznamy, nepoužitý materiál, komentáre, jednoduché hry alebo krátke klipy.