Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d robot Pridal: bg, ca, cs, da, de, el, en, es, fi, fr, gl, he, hr, it, ja, nl, pl, pt, ru, sr, sv, ta |
||
Riadok 73: | Riadok 73: | ||
http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html |
http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html |
||
[[bg:Ото Вагнер]] |
|||
[[ca:Otto Wagner]] |
|||
[[cs:Otto Wagner]] |
|||
[[da:Otto Wagner]] |
|||
[[de:Otto Wagner]] |
|||
[[el:Ότο Βάγκνερ]] |
|||
[[en:Otto Wagner]] |
|||
[[es:Otto Wagner]] |
|||
[[fi:Otto Wagner]] |
|||
[[fr:Otto Wagner]] |
|||
[[gl:Otto Wagner]] |
|||
[[he:אוטו ואגנר]] |
|||
[[hr:Otto Wagner]] |
|||
[[it:Otto Wagner]] |
|||
[[ja:オットー・ワーグナー]] |
|||
[[nl:Otto Wagner]] |
|||
[[pl:Otto Wagner]] |
|||
[[pt:Otto Wagner]] |
|||
[[ru:Вагнер, Отто]] |
|||
[[sr:Ото Вагнер]] |
|||
[[sv:Otto Wagner]] |
|||
[[ta:ஓட்டோ வாக்னர்]] |
Verzia z 18:21, 25. august 2008
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Otto Wagner
Otto Wagner (* 1841, Penzing – † 1918, Viedeň) bol viedenský architekt, predstaviteľ secesie. ´
Život
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
1896 manifest Moderne Architektur, kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Videnská secesia, ku ktorému patril okrem J.M.Olbricha, či J.Hoffmanna aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wgner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.
Tvorba
Vybrané diela
- 1898-1899 - Majolikový dom, Viedeň Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
- 1913 - Wagnerova vila II, Viedeň
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.
Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
- 1906 - Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň
Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (J.M.Olbrich). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru.
Objekt je obložený mramorovými doskami.
- 1904-1906 - Budova poštovej sporiteľne, Viedeň
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.
Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
Dielo
Použitá literatúra
DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1