Skýtsko-sarmatské jazyky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Odobral: ca:Escita |
d robot Pridal: el:Σκυθικές γλώσσες |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
[[an:Luenga eszita]] |
[[an:Luenga eszita]] |
||
[[bg:Скитски език]] |
[[bg:Скитски език]] |
||
[[el:Σκυθικές γλώσσες]] |
|||
[[en:Scythian languages]] |
[[en:Scythian languages]] |
||
[[fa:زبان سکایی]] |
[[fa:زبان سکایی]] |
Verzia z 08:30, 22. október 2008
Skýtsko-sarmarské jazyky alebo skýtske jazyky bolo zoskupenie iránskych jazykov.
Systematicky patria medzi staroiránske jazyky, severovýchodné iránske jazyky, ako aj skýtske jazyky v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich osetčina.
Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad Skýti, medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.
Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):
- skýtčina (cca. 800 - 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
- sarmatčina (cca. 300 pred Kr. - 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
- alančina (stará osetčina; 400 po Kr. - 1000 po Kr.) , najmä u byzantských autorov