Drahomíra zo Stodoranov: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: cs, de, en, pl |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Drahomíra zo Stodoranov''', tiež Dragomira (* |
'''Drahomíra zo Stodoranov''', tiež Dragomira (* [[890]], podľa iných zdrojov [[877]], † po [[935]]) bola česká kňažná, manželka kniežaťa [[Vratislav I.|Vratislava I.]] |
||
Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom 10. storočia pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi 900 - 915. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I.|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená. |
Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom [[10. storočia]] pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi [[900]] - [[915]]. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I.|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená. |
||
Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn, mladý Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry [[Svätá Ludmila|Ludmily]]. Preto ju dala 15.9.921 zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády. |
Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn, mladý Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry [[Svätá Ludmila|Ludmily]]. Preto ju dala 15.9.921 zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády. |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I.|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v r. 935 na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela. |
Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I.|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v r. 935 na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela. |
||
[[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 10. storočí]] |
|||
[[Kategória:Přemyslovci]] |
|||
[[cs:Drahomíra ze Stodor]] |
[[cs:Drahomíra ze Stodor]] |
Verzia z 19:36, 26. február 2009
Drahomíra zo Stodoranov, tiež Dragomira (* 890, podľa iných zdrojov 877, † po 935) bola česká kňažná, manželka kniežaťa Vratislava I.
Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom 10. storočia pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi 900 - 915. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - Václava a Boleslava. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.
Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn, mladý Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry Ludmily. Preto ju dala 15.9.921 zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády.
Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na Tetíne - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi.
Neskôr žila na dvore mladšieho syna Boleslava v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v r. 935 na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.