Privilégium: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
:: |
:: |
||
'''Privilégium''' je [[výsada]] udelená jednotlivcovi (prípadne aj jednotlivej veci - najmä pozemku - alebo jednotlivému pomeru) alebo triede/skupine jednotlivcov (prípadne aj triede/skupine vecí alebo pomerov) voči všeobecným právam (t.j. |
'''Privilégium''' je [[výsada]] udelená jednotlivcovi (prípadne aj jednotlivej veci - najmä pozemku - alebo jednotlivému pomeru) alebo triede/skupine jednotlivcov (prípadne aj triede/skupine vecí alebo pomerov) voči všeobecným právam (t.j. právam, ktoré má ostatná verejnosť). Na rozdiel od mandátu ide spravidla o práva trvalé, veľmi dlho platné, často aj dedičné. |
||
Slovo pôvodne v časoch rímskej republiky znamenalo všeobecne právne rozhodnutia týkajúce sa jednotlivca (bez ohľadu na to, či boli pre daného jednotlivca priaznivé alebo nepriaznivé). V [[Corpus iulis civilis]] sa výraz používa ako synonymum pre právo jednotlivca. Po zániku Rímskej ríše (teda v stredoveku) sa definícia postupne jednak rozšírila aj na skupiny jednotlivcov a jednak sa zúžila na právo výsadné. |
Slovo pôvodne v časoch rímskej republiky znamenalo všeobecne právne rozhodnutia týkajúce sa jednotlivca (bez ohľadu na to, či boli pre daného jednotlivca priaznivé alebo nepriaznivé). V [[Corpus iulis civilis]] sa výraz používa ako synonymum pre právo jednotlivca. Po zániku Rímskej ríše (teda v stredoveku) sa definícia postupne jednak rozšírila aj na skupiny jednotlivcov a jednak sa zúžila na právo výsadné. |
Verzia z 02:11, 25. marec 2009
Privilégium je výsada udelená jednotlivcovi (prípadne aj jednotlivej veci - najmä pozemku - alebo jednotlivému pomeru) alebo triede/skupine jednotlivcov (prípadne aj triede/skupine vecí alebo pomerov) voči všeobecným právam (t.j. právam, ktoré má ostatná verejnosť). Na rozdiel od mandátu ide spravidla o práva trvalé, veľmi dlho platné, často aj dedičné.
Slovo pôvodne v časoch rímskej republiky znamenalo všeobecne právne rozhodnutia týkajúce sa jednotlivca (bez ohľadu na to, či boli pre daného jednotlivca priaznivé alebo nepriaznivé). V Corpus iulis civilis sa výraz používa ako synonymum pre právo jednotlivca. Po zániku Rímskej ríše (teda v stredoveku) sa definícia postupne jednak rozšírila aj na skupiny jednotlivcov a jednak sa zúžila na právo výsadné.
V stredoveku a včasnom novoveku bolo privilégium (či privilégiá) výsada (výsady) udeľované formou listiny - ktorá sa tiež nazýva privilégium - pánom (panovníka, pápeža, zemepána a podobne) jeho poddanému či skupine poddaných. Od 16. storočia tieto výsady mali aj formu výnimky z platných predpisov. Najznámejšie privilégiá udeľoval panovník za zásluhy.