Juraj Dlhoruký: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hu:I. Jurij vlagyimiri nagyfejedelem; kozmetické zmeny |
d robot Pridal: sv:Jurij Dolgorukij |
||
Riadok 73: | Riadok 73: | ||
[[ru:Юрий Владимирович Долгорукий]] |
[[ru:Юрий Владимирович Долгорукий]] |
||
[[sr:Јуриј Долгоруки]] |
[[sr:Јуриј Долгоруки]] |
||
[[sv:Jurij Dolgorukij]] |
|||
[[uk:Юрій Долгорукий]] |
[[uk:Юрій Долгорукий]] |
||
[[zh:尤里·多尔戈鲁基]] |
[[zh:尤里·多尔戈鲁基]] |
Verzia z 00:40, 6. júl 2009
Juraj Dlhoruký (po rusky Юрий Долгорукий - Jurij Dolgorukij) (* 90. roky 11. storočia – † 15. máj 1157, Kyjev) bol suzdaľským kniežaťom a veľkokniežaťom kyjevským, šiestym synom Vladimíra II. Monomacha. Je považovaný za zakladateľa Moskvy.
Život
Po otcovej smrti (1025) a obzvlášť po smrti svojho brata Mstislava (1032) sa jednotný kyjevský štát začal rozpadať na menšie kniežatstvá, kde vládli jednotlivé kniežatá z rodu Rurikovcov. Juraj vládol od roku 1125 v rostovsko-suzdaľskom kniežatstve, ktoré začalo rýchlo nadobúdať význam. Jeho hlavné sídlo preniesol zo starobylého Rostova do významného obchodného strediska Suzdaľu.
Po roku 1132 sa pokúsil zmocniť juhoruských území, vrátane Pereslavľa a Kyjeva (za čo si vyslúžil prezývku „Dlhoruký“).
V dobe jeho vlády je po prvý krát v letopisoch spomínaná Moskva (1147), ktorú dal v roku 1156 opevniť a v roku 1154 založil mesto Dimitrov.
V roku 1149 porazil vojská Izjaslava II. a ovládol Kyjev, ale v roku 1151 bol nútený vrátiť sa do Suzdaľu. O štyri roky neskôr (1155) nakoniec Kyjev ovládol. V roku 1157 bol pravdepodobne kyjevskými bojarmi otrávený.
Pamiatky
V roku 1954 na Sovietskom námestí (teraz Tverskom) v Moskve bol odhalený pamätník Juraja Dlhorukého od autorov A.P.Antropova, N.L.Štamma a S.M.Orlova. Juraj je tiež vyobrazený na pamätnej plakete vydanej k 800. výročiu prvej písomnej zmienky o Moskve.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Dlhoruký
Juraj Dlhoruký
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Rostislav |
kagan 1155 – 1157 |
Nástupca Izjaslav III. |