Extenzia (geológia): Rozdiel medzi revíziami
d wikilinka |
d drobnosť |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
<math> \beta = \frac{t_{0}}{t_{1}} </math> |
<math> \beta = \frac{t_{0}}{t_{1}} </math> |
||
<math> t_{0} </math> je počiatočná hrúbka kôry a <math> t_{1} </math> je konečná hrúbka kôry po deformácii. |
<math> t_{0} </math> je počiatočná hrúbka kôry a <math> t_{1} </math> je konečná hrúbka kôry po deformácii. |
||
Deformácia extenziou sa v zemskej kôre v krehkých-pripovrchových podmienkach môže realizovať<ref>Marko, F., Jacko, S., 1999: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/kgp/skripta/Marko-Jacko-1999_Strukturna_geologia1.pdf ''Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická).]'' Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 180 s.</ref>: |
|||
* duktilným vyťahovaním, ktoré však môže prebiehať len v [[reológia|reologicky]] vhodných [[hornina|horninách]] ([[evaporit]]y, [[bridlica|bridlice]] a iné) |
* duktilným vyťahovaním, ktoré však môže prebiehať len v [[reológia|reologicky]] vhodných [[hornina|horninách]] ([[evaporit]]y, [[bridlica|bridlice]] a iné) |
||
* tvorbou otvorených [[trhlina|trhlín]], ale len do určitej hĺbky |
* tvorbou otvorených [[trhlina|trhlín]], ale len do určitej hĺbky |
Verzia z 12:12, 14. september 2009
Extenzia alebo rifting je súbor geologických deformačných procesov charakteristický predlžovaním a stenčovaním zemskej kôry alebo litosféry. Obvykle je tiež spojený so vznikom poklesových zlomov, vzďaľovaním tektonických platní a ťahom, ku ktorému dochádza na ich styku. Je významným činiteľom ovplyvňujúcim vznik sedimentačných panví alebo rozpad zhrubnutej zemskej kôry.
Štýly deformácie
Typy vznikajúcich štruktúr a ich geometria sú závislé na veľkosti prítomného natiahnutia (predĺženia). Predĺženie sa väčšinou vyjadruje pomocou veličiny , označovanej ako beta faktor alebo faktor vytiahnutia (stretch)[1][2]:
je počiatočná hrúbka kôry a je konečná hrúbka kôry po deformácii.
Deformácia extenziou sa v zemskej kôre v krehkých-pripovrchových podmienkach môže realizovať[3]:
- duktilným vyťahovaním, ktoré však môže prebiehať len v reologicky vhodných horninách (evapority, bridlice a iné)
- tvorbou otvorených trhlín, ale len do určitej hĺbky
- poklesovými zlomami
V oblastiach s relatívne nízkeho kôrového vytiahnutia, sú dominantnými štruktúrami prudko až mierne uklonené poklesové zlomy, so súvisiacimi half-grábenmi a naklonenými blokmi.[4]
V oblastiach s vysokým kôrovým vytiahnutím, môžu byť extenzné (poklesové) zlomy natoľko posunuté a zrotované, že dosiahnú veľmi nízky sklon, ktorý im neumožňuje ďalšiu aktivitu. Toto má za následok vznik nových zlomov. Veľké posuny môžu spôsobiť zblíženie syntektonických sedimentov (metamorfózou nepostihnutých) a premenených hornín spodnej a strednej kôry, teda hornín ktoré boli vystavené vysokým tlakom a teplotám. Štruktúry, v ktorých sú prítomné dva takéto horninovo veľmi odlišné bloky sa označujú ako zóny odlepenia (angl. detachment faults). Niekedy sú takéto oblasti odlepenia zvrásnené, pričom premenené horniny vystupujú v jadrách antiklinál. Typické sú napríklad pre metamorfné kôrové komplexy.
Samostatným štýlom extenznej deformácie sa vyznačujú pasívne okraje, ktoré vznikli nad zoslabnutou vrstvou zemskej kôry. V oblastiach pasívnych okrajov dochádza k vzniku veľkých listrických (oblúkovitých) zlomov uklonených smerom k oceánu. Na niektorých okrajoch kontinentov ako napr. v delte rieky Niger, boli zaznamenané aj opačne (ku kontinentu) uklonené zlomy, ktoré vytvárajú rôzne veľké grábenové panvy antitické k regionálnym listrickým zlomom.[5]
Referencie
- ↑ Park, R.G. 1997: Foundations of Structural Geology. 3rd edition, Routledge, 216 s.
- ↑ Peacock, D.C.P., Knipe, R.J., Sanderson, D.J., 2000: Glossary of normal faults. Journal of Structural Geology, 22, s. 291-305
- ↑ Marko, F., Jacko, S., 1999: Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická). Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 180 s.
- ↑ Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, F.J. 2008: Global Tectonics, Chapter 7, Continental rifts and rifted margins, WileyBlackwell, 496 s.
- ↑ Tuttle, M.L.W., Charpentier, R.R., Brownfield, M.E. 2002: The Niger Delta Petroleum System: Niger Delta Province, Nigeria, Cameroon, and Equatorial Guinea, Africa. USGS Open-File Report 99-50-H.