Karakalpačtina: Rozdiel medzi revíziami
d Karakalpakčina premiestnená na Karakalpačtina |
d dr, interwiki |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
'''Karakalpakčina''' (Qaraqalpaqsha, Қарақалпақша) alebo '''karakalpašský jazyk''' (Qaraqalpaq tili, Қарақалпақ тили) je [[Turkické jazyky|turkický jazyk]], ktorým hovoria predovšetkým [[Karakalpaci|Karakalpakmi]] v [[Karakalpakstan]]e ([[Uzbekistan]]), ďalej aj [[baškirci]] a [[Nodajci]]. Je príbuzná s [[uzbečtina|uzbečtinou]] a [[kazachština|kazachštinou]]. |
'''Karakalpakčina''' (Qaraqalpaqsha, Қарақалпақша) alebo '''karakalpašský jazyk''' (Qaraqalpaq tili, Қарақалпақ тили) je [[Turkické jazyky|turkický jazyk]], ktorým hovoria predovšetkým [[Karakalpaci|Karakalpakmi]] v [[Karakalpakstan]]e ([[Uzbekistan]]), ďalej aj [[baškirci]] a [[Nodajci]]. Je príbuzná s [[uzbečtina|uzbečtinou]] a [[kazachština|kazachštinou]]. |
||
Karakalpakčinou sa hovorí hlavne |
Karakalpakčinou sa hovorí hlavne Autonómnej republike [[Karakalpakstan]] v [[Uzbekistan]]e, kde je to úradný jazyk. Asi 2 000 Karakalpakov ňou hovorí v [[Afghanistan]]e a malá diaspóra v ďalších častich [[Rusko|Ruska]], [[Kazakhstan]]u a [[Turecko|Turecka]]. |
||
[[Image:KarakalpakMap.PNG|thumb|270px|Rozšírenie karakalpakčiny (červeno) v Uzbekistane]] |
[[Image:KarakalpakMap.PNG|thumb|270px|Rozšírenie karakalpakčiny (červeno) v Uzbekistane]] |
||
Karakalpakčina sa písala |
Karakalpakčina sa písala perzským písmom do roku 1928. Upravenou latinkou sa písala od 1928 do 1940, kedy bola povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu. Po nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 boli snahy o návrat k latinke. Zatiaľčo uzbečtina sa dnes píše prevažne v latinke, znovu zavedenie latinke pre karakalpakčinu v Karakalpakstane je veľmi pomalé. |
||
{| |
{| |
||
!Cyrilika!!Latinka!!IPA!! !!Cyrilika!!Latinka!!IPA!! !!Cyrillic!!Latin!!IPA |
!Cyrilika!!Latinka!!IPA!! !!Cyrilika!!Latinka!!IPA!! !!Cyrillic!!Latin!!IPA |
||
Riadok 79: | Riadok 79: | ||
[[cs:Karakalpačtina]] |
[[cs:Karakalpačtina]] |
||
[[de:Karakalpakische Sprache]] |
[[de:Karakalpakische Sprache]] |
||
[[ |
[[en:Karakalpak language]] |
||
[[es:Idioma karakalpako]] |
[[es:Idioma karakalpako]] |
||
[[fa:زبان قرهقالپاقی]] |
[[fa:زبان قرهقالپاقی]] |
Verzia z 17:52, 23. september 2009
Karakalpakčina (Qaraqalpaqsha, Қарақалпақша) alebo karakalpašský jazyk (Qaraqalpaq tili, Қарақалпақ тили) je turkický jazyk, ktorým hovoria predovšetkým Karakalpakmi v Karakalpakstane (Uzbekistan), ďalej aj baškirci a Nodajci. Je príbuzná s uzbečtinou a kazachštinou.
Karakalpakčinou sa hovorí hlavne Autonómnej republike Karakalpakstan v Uzbekistane, kde je to úradný jazyk. Asi 2 000 Karakalpakov ňou hovorí v Afghanistane a malá diaspóra v ďalších častich Ruska, Kazakhstanu a Turecka.
Karakalpakčina sa písala perzským písmom do roku 1928. Upravenou latinkou sa písala od 1928 do 1940, kedy bola povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu. Po nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 boli snahy o návrat k latinke. Zatiaľčo uzbečtina sa dnes píše prevažne v latinke, znovu zavedenie latinke pre karakalpakčinu v Karakalpakstane je veľmi pomalé.
Cyrilika | Latinka | IPA | Cyrilika | Latinka | IPA | Cyrillic | Latin | IPA | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Аа | Aa | /a/ | Ққ | /q/ | Фф | Ff | /f/ | |||
Әә | A'a' | /æ/ | Лл | Ll | /l/ | Хх | Xx | /x/ | ||
Бб | Bb | /b/ | Мм | Mm | /m/ | Ҳҳ | Hh | /h/ | ||
Вв | Vv | /v/ | Нн | Nn | /n/ | Цц* | ts | /ts/ | ||
Гг | Gg | /ɡ/ | Ңң | N'n' | /ŋ/ | Чч* | sh | /tʃ/ | ||
Ғғ | G'g' | /ɣ/ | Оо | Oo | /o/ | Шш | SHsh | /ʃ/ | ||
Дд | Dd | /d/ | Өө | O'o' | /œ/ | Щщ* | sh | /ʃ/ | ||
Ее | Ee | /e/ | Пп | Pp | /p/ | Ъъ* | ||||
Ёё* | yo | /jo/ | Рр | Rr | /r/ | Ыы | Iı | /ɯ/ | ||
Жж | Jj | /ʒ/ | Сс | Ss | /s/ | Ьь* | ||||
Зз | Zz | /z/ | Тт | Tt | /t/ | Ээ | Ee | /e/ | ||
Ии | İi | /i/ | Уу | Uu | /u/ | Юю* | yu | /ju/ | ||
Йй | Yy | /j/ | Үү | U'u' | /y/ | Яя | ya | /ja/ | ||
Кк | Kk | /k/ | Ўў | Ww | /w/ |
Zdroje
- Karakalpašská Wikipédia
- Karakalpakčina na Ethnologue
- Menges, Karl H.. Qaraqałpaq Grammar. Morningside Heights, New York : King's Crown Press, 1947.
- Johanson, Lars and Csató, Éva Ágnes. The Turkic Languages. London : Routledge, 1998.