Radosť: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: sh:Zadovoljstvo |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]].<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref> |
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]].<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref> |
||
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Radosť je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám. |
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Radosť je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám. |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
== Príčiny == |
== Príčiny == |
||
Keďže radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií, patrí k ľudským snahám zameriavať svoje snaženie smermi, vedúcim k pocitom radosti a šťastia. Emociálne vzťahy radosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní potrieb môže vyvolať: |
Keďže radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií, patrí k ľudským snahám zameriavať svoje snaženie smermi, vedúcim k pocitom radosti a šťastia. Emociálne vzťahy radosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní potrieb môže vyvolať:<ref>Pardel, Boroš: Základy všeobecnej psychológie, SPN, Bratislava, 1975.</ref> |
||
*dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod., |
*dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod., |
||
*uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia, |
*uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia, |
||
Riadok 41: | Riadok 41: | ||
[[Friedlich von Schiller|Friedlich Schiller]] píše v básni [[Óda na radosť|Óde na radosť]] o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "''dcéru z raja''", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi". |
[[Friedlich von Schiller|Friedlich Schiller]] píše v básni [[Óda na radosť|Óde na radosť]] o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "''dcéru z raja''", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi". |
||
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj [[Ludwig van Beethoven]] a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „''evanjelium lásky, radosti a viery''“ |
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj [[Ludwig van Beethoven]] a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „''evanjelium lásky, radosti a viery''“.<ref>Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby</ref> |
||
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju [[hymna|hymnu]]. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály [[sloboda|slobody]], [[mier]]u a [[solidarita|solidarity]]. |
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju [[hymna|hymnu]]. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály [[sloboda|slobody]], [[mier]]u a [[solidarita|solidarity]]. |
Verzia z 17:41, 30. január 2010
Radosť je výrazne vymedzený psychický stav, v ktorom subjekt prežíva naplnenie svojho údelu.[1]
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Radosť je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám.
Radosť môžeme považovať za pozitívnu či negatívnu vo vzťahu k platným mravným normám (napr. radosť z vykonanej práce, škodoradosť, či radosť z víťazstva nad súperom).
Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody.
Príčiny
Keďže radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií, patrí k ľudským snahám zameriavať svoje snaženie smermi, vedúcim k pocitom radosti a šťastia. Emociálne vzťahy radosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní potrieb môže vyvolať:[2]
- dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod.,
- uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia,
- uspokojovanie individuálnych potrieb, napr. dostatok voľného času na svoje záujmy,
- v neskoršom období (najmä v období adolescencie) je dôležitým činiteľom uplatnenie sa v povolaní, uplatnenie túžby stýkať sa s druhým pohlavím (zábava, hry, priateľstvá).
Definície
Kresťanstvo
Biblia zobrazuje radosť z blízkosti Boha ako jeden z veľkých zdrojov síl, ktorý umožňuje prekonávať aj také situácie, ktoré sú ťažké a neradostné. kresťanstvo upozorňuje aj na radosť, spojenú so službou blížnemu.
V kresťanstve radosť býva spájaná s pôsobením Ducha svätého.
Budhizmus
Zakladateľ budhizmu Siddhártha Gautama si ako lekár, stretávajúci sa s utrpením, chorobami a smrťou, uvedomoval, že existujú aj radosti a potešenia, ale spoznal, že tieto hodnoty nie sú trvalé. Uvedomil sa nestálosť všetkého v živote, aj radosti, i to, že i do chvíľ radosti vnáša napokon vedomie nestálosti a smrti pocity trýzne a utrpenia.
Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života.
Názory
Epikuros
Pre gréckeho filozofa Epikura je radosť (gr. hédoné) a slasť hlavným cieľom ľudského života. Podstatou Epikurovho etického učenia je človek ako jedinec hľadajúci sťastie a radosť. Blaženosť a slasť nachádza v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.
Podľa Epikura, spomedzi všetkých hodnôt je najhodnotnejšie priateľstvo[3], keďže zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí, prostredníctvom neho sa uľahčuje medziľudská komunikácia, a ľahšie je dosiahnuteľná radosť, teda aj priateľstvo patrí k cieľom ľudského života.
Erich Fromm
Erich Fromm rozlišuje medzi radosťou, potešením, veselosťou - krátkodobým povznášajúcim pocitom - a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. Radosť zo sebarealizácie ako životný princíp postavil do protikladu so životným princípom hedonizmu, znakom konzumnej spoločnosti.
Henri Bergson
Radosť vždy ohlasuje - hovorí Bergson -, že životu sa darí, že získava pôdu, že získal víťazstvo: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť.
Óda na radosť a hymna Európskej únie
Friedlich Schiller píše v básni Óde na radosť o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "dcéru z raja", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi".
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj Ludwig van Beethoven a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „evanjelium lásky, radosti a viery“.[4]
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju hymnu. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity.
Neskôr, v roku 1985 bola predsedami vlád a hláv členských štátov Európskej únie schválená a prijatá za oficiálnu hymnu Európskej únie. Vyjadruje hodnoty vlastné všetkým európskym štátom, oslavu zjednotenia pri uchovaní rôznorodosti a rozmanitosti jednotlivých členských štátov.
Referencie
- ↑ FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA
- ↑ Pardel, Boroš: Základy všeobecnej psychológie, SPN, Bratislava, 1975.
- ↑ Epikurove dôležitejšie náuky XXVII
- ↑ Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby
Iné projekty
Externé odkazy
- Buddhizmus
- Európska hymna
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.