Morský vánok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 07:04, 18. marec 2006

Morský vánok (bríza) je typ vetra častý pri moriach, oceánoch alebo väčších vodných hladinách. Analogicky sa dá prirovnať k menšiemu monzúnu.

Celá cirkulácia vetra medzi pobrežím a morom je spôsobená vyrovnávaním tlaku, ktorý spôsobuje pohyby vzdušných más.

Morský vánok je bežný hlavne cez deň. Slečné svetlo svieti na vodnú hladinu a na pevninu. Z fyzikálnych vlastností vody vychádza, že má väčšiu tepelnú kapacitu a dlhšie sa zohrieva. Preto sa pevnina zohreje skôr a sála teplo, ktoré zohrieva vzduch nachádzajúci sa nad ňou. Tento zohriaty vzduch stúpa do väčších výšok odkiaľ sa pohybuje smerom nad vodnú hladinu. Nad pevninou vzniká tlaková níž. Vietor nad morom postupne stráca svoju teplotu a preto klesá opäť dole k vodnej hladine. Nad vodnou hladinou tak vzniká tlaková výš. Z dôvodu vyrovnávaniu tlakov tento už ochladený vietor smeruje opäť k pevnine (do tlakovej níže), kde sa zohrieva a cirkulácia sa opakuje.

Tento vietor pociťujeme ako chladnejší vánok, ktorý fúka od mora, oceánu alebo inej väčšej vodnej plochy.

Po západe slnke sa prestáva zohrievať vodná plocha a pevnina a vzniká tzv. pobrežný vánok

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 Celá [[cirkulácia]] [[vietor|vetra]] medzi pobrežím a morom je spôsobená vyrovnávaním [[tlak]]u, ktorý spôsobuje pohyby vzdušných más.
-Morský vánok je bežný hlavne cez deň. Slečné [[svetlo]] svieti na vodnú hladinu a na pevninu. Z fyzikálnych vlastností [[voda|vody]] vychádza, že má väčšiu [[tepelná kapacita|tepelnú kapacitu]] a dlhšie sa zohrieva. Preto sa pevnina zohreje skôr a sála [[teplo]], ktoré zohrieva vzduch nachádzajúci sa nad ňou. Tento zohriaty vzduch stúpa do vačších výšok odkiaľ sa pohybuje smerom nad vodnú hladinu. Nad pevninou vzniká [[tlaková níž]]. Vietor nad morom postupne stráca svoju teplotu a preto klesá opäť dole k vodnej hladine. Nad vodnou hladinou tak vzniká [[tlaková výš]]. Z dôvodu vyrovnávaniu tlakov tento už ochladený vietor smeruje opäť k pevnine (do tlakovej níže), kde sa zohrieva a cirkulácia sa opakuje.
+Morský vánok je bežný hlavne cez deň. Slečné [[svetlo]] svieti na vodnú hladinu a na pevninu. Z fyzikálnych vlastností [[voda|vody]] vychádza, že má väčšiu [[tepelná kapacita|tepelnú kapacitu]] a dlhšie sa zohrieva. Preto sa pevnina zohreje skôr a sála [[teplo]], ktoré zohrieva vzduch nachádzajúci sa nad ňou. Tento zohriaty vzduch stúpa do väčších výšok odkiaľ sa pohybuje smerom nad vodnú hladinu. Nad pevninou vzniká [[tlaková níž]]. Vietor nad morom postupne stráca svoju teplotu a preto klesá opäť dole k vodnej hladine. Nad vodnou hladinou tak vzniká [[tlaková výš]]. Z dôvodu vyrovnávaniu tlakov tento už ochladený vietor smeruje opäť k pevnine (do tlakovej níže), kde sa zohrieva a cirkulácia sa opakuje.
 Tento vietor pociťujeme ako chladnejší vánok, ktorý fúka od mora, oceánu alebo inej väčšej vodnej plochy.