Bitka pri Sentine: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: it:Battaglia de Sentino |
d robot Pridal: ca:Batalla de Sentinum Odobral: it:Battaglia de Sentino |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
[[Kategória:Bitky Samnitských vojen]] |
[[Kategória:Bitky Samnitských vojen]] |
||
[[ca:Batalla de Sentinum]] |
|||
[[cs:Bitva u Sentina]] |
[[cs:Bitva u Sentina]] |
||
[[de:Schlacht von Sentinum]] |
[[de:Schlacht von Sentinum]] |
||
Riadok 23: | Riadok 24: | ||
[[fr:Bataille de Sentinum]] |
[[fr:Bataille de Sentinum]] |
||
[[hu:Sentinumi csata]] |
[[hu:Sentinumi csata]] |
||
[[it:Battaglia de Sentino]] |
|||
[[ka:სენტინუმთან ბრძოლა]] |
[[ka:სენტინუმთან ბრძოლა]] |
||
[[nl:Slag bij Sentinum]] |
[[nl:Slag bij Sentinum]] |
Verzia z 21:06, 7. február 2010
Bitka pri Sentine bola jednou z najvýznamnejších bitiek v tretej samnitskej vojne medzi Rimanmi a koalíciou kmeňov Samnitov, Etruskov, Galov a Umbrov. Odohrala sa v roku 295 pred Kr. pri významnom samnitskom meste Sentinum.
Keď Samniti utrpeli v tretej samnitskej vojne niekoľko porážok, rozhodli sa spojiť s ďalšími kmeňmi v boji proti Rimanom. V roku 295 pred Kr. vytvorili koalíciu s ďalšími kmeňmi - na svoju stranu získali Umbrov, Etruskov a za vysoký žold aj sennónskych Galov (Keltov).
V Ríme boli v tomto roku konzulmi významní politici a vojenskí velitelia Quintus Fabius a Publius Decius Mus, z rozhodnutia senátu sa k nim pripojil aj prokonzul L. Volumnius, ktorý sa už niekoľko rokov zúčastňoval vojen proti Samnitom. Aby Rimania rozbili koalíciu nepriateľov, zaútočili na etruské mesto Clusium a pustošili jeho územie. Preto sa Etruskovia stiahli, aby chránili svoje územia.
Vojská Rimanov a protirímskej koalície sa zhromaždili blízko mesta Sentinum. Prvé dva dni sa vojaci z oboch strán len provokovali a vyzývali k súbojom. Až na tretí deň došlo k bitke. Q. Fabius stál proti Samnitom, Decius na ľavom krídle proti Galom. Fabius sa snažil svojich súperov vyčerpať a unaviť menšími zrážkami, Decius sa priamo vrhol na nepriateľov. Vtedy Galovia zaútočili proti Rimanom na bojových vozoch a vyvolali v rímskej jazde zmätok a paniku.
Keď sa Deciovi vojaci dali na útek, rozhodol sa zasvätiť podsvetným bohom podobne ako kedysi jeho otec, ktorý sa roku 340 pred Kr. obetoval v boji proti Latinom. Po náboženských obradoch sa vrhol na nepriateľské kopije a zahynul. Q. Fabius poslal na ohrozené miesto pomocné oddiely, aby zachránili zvyšok Deciovho vojska. Na svojom krídle zaútočil jazdou do boku Samnitov a keď sa nevládali brániť, vrhol všetky zálohy do útoku. Samniti sa dali na útek a svojich spojencov Galov nechali napospas Rimanom.
Rimania zaútočili aj na samnitský tábor, pričom v boji zahynul najvyšší samnitský veliteľ Gellius Egnatius, ktorý niekoľko rokov viedol odpor Samnitov. Tábor padol do rímskych rúk.
V boji zahynulo 25 000 nepriateľov, 8000 padlo do zajatia. Rimania stratili 8700 vojakov. Keď sa Q. Fabius vrátil do Ríma, senát mu za víťazstvo nad Galmi, Etruskami a Samnitmi udelil triumf.
Livius X, 28-29