Mária de Guise: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Maryofguise1.jpg|náhľad|200px|Mária de Guise]]
[[Súbor:Maryofguise1.jpg|náhľad|200px|Mária de Guise]]
'''Mária de Guise''' ([[angličtina|anglicky]] ''Mary of Guise'') (* [[22. november]] [[1515]], [[Bar-le-Duc]], [[Francúzsko]] - † [[11. jún]] [[1560]], [[Edinburgh]], [[Škótsko]]) bola [[Škótsko|škótska]] [[kráľ]]ovná, regentka ([[1554]] - [[1560]]), druhá manželka [[Škótsko|škótskeho]] [[kráľ]]a [[Jakub V. (Škótsko)|Jakuba V.]] a matka [[Mária I. (Škótsko)|Márie I.]].
'''Mária de Guise''' ([[angličtina|anglicky]] ''Mary of Guise'') (* [[22. november]] [[1515]], [[Bar-le-Duc]], [[Francúzsko]] – † [[11. jún]] [[1560]], [[Edinburgh]], [[Škótsko]]) bola [[Škótsko|škótska]] [[kráľ]]ovná, regentka ([[1554]] – [[1560]]), druhá manželka [[Škótsko|škótskeho]] [[kráľ]]a [[Jakub V. (Škótsko)|Jakuba V.]] a matka [[Mária I. (Škótsko)|Márie I.]]


== Prvé manželstvo ==
== Prvé manželstvo ==


Narodila sa ako najstaršia dcéra vojvodu Klaudia de Guise a jeho manželky Antoinetty Bourbonskej. Keď mala osemnásť rokov, vydala sa [[4. august]]a [[1534]] v kaplnke kráľovského paláca v [[Louvre]] za Ľudovíta Orleánskeho, vojvodu z Longueville. O rok neskôr, [[30. december|30. decembra]] [[1535]], sa jej narodilo prvé dieťa, syn František. V zime nasledujúceho roka bola pozvaná do [[Škótsko|Škótska]], kde sa konala svadba [[Škótsko|škótskeho]] kráľa [[Jakub V. (Škótsko)|Jakuba V.]] a [[Francúzsko|francúzskej]] princeznej [[Magdaléna Valois|Magdalény Valois]], najstaršej dcéry [[Francúzsko|francúzskeho]] kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]]. Keď [[9. jún]]a [[1537]] jej manžel zomrel, stala sa vo veku 21 rokov vdovou. O dva mesiace neskôr, [[4. august]]a [[1537]], porodila Mária svoje druhé dieťa, syna Ľudovíta, ktorý vo veku štyroch mesiacov zomrel.
Narodila sa ako najstaršia dcéra vojvodu Klaudia de Guise a jeho manželky Antoinetty Bourbonskej. Keď mala osemnásť rokov, vydala sa [[4. august]]a [[1534]] v kaplnke kráľovského paláca v [[Louvre]] za Ľudovíta Orleánskeho, vojvodu z Longueville. O rok neskôr, [[30. december|30. decembra]] [[1535]], sa jej narodilo prvé dieťa, syn František. V zime nasledujúceho roka bola pozvaná do [[Škótsko|Škótska]], kde sa konala svadba [[Škótsko|škótskeho]] kráľa [[Jakub V. (Škótsko)|Jakuba V.]] a [[Francúzsko|francúzskej]] princeznej [[Magdaléna Valois|Magdalény Valois]], najstaršej dcéry [[Francúzsko|francúzskeho]] kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] Keď [[9. jún]]a [[1537]] jej manžel zomrel, stala sa vo veku 21 rokov vdovou. O dva mesiace neskôr, [[4. august]]a [[1537]], porodila Mária svoje druhé dieťa, syna Ľudovíta, ktorý vo veku štyroch mesiacov zomrel.


== Nové pytačky ==
== Nové pytačky ==
Riadok 10: Riadok 10:
Po smrti [[Jakub V. (Škótsko)|Jakubovej]] manželky [[Magdaléna Valois|Magdalény Valois]] sa [[Škótsko|škótsky]] kráľ opäť vybral do [[Francúzsko|Francúzska]] pre nevestu. Mária de Guise bola dobrou partiou i pre kráľa, čoho dokladom je i to, že sa o jej ruku uchádzal i sám [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henrich VIII.]], hoci jeho hlavným dôvodom bolo, aby [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]] nemohol posilniť svoje vzťahy s katolíckym [[Francúzsko]]m. Katolícky de Guisovci však dali prednosť rovnako nábožensky orientovanému [[Jakub V. (Škótsko)|Jakubovi]].
Po smrti [[Jakub V. (Škótsko)|Jakubovej]] manželky [[Magdaléna Valois|Magdalény Valois]] sa [[Škótsko|škótsky]] kráľ opäť vybral do [[Francúzsko|Francúzska]] pre nevestu. Mária de Guise bola dobrou partiou i pre kráľa, čoho dokladom je i to, že sa o jej ruku uchádzal i sám [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henrich VIII.]], hoci jeho hlavným dôvodom bolo, aby [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]] nemohol posilniť svoje vzťahy s katolíckym [[Francúzsko]]m. Katolícky de Guisovci však dali prednosť rovnako nábožensky orientovanému [[Jakub V. (Škótsko)|Jakubovi]].


Mária bola šokovaná, keď jej oznámili, že pre ňu dohodli nový sobáš. Dovtedy žila v prosperujúcom, takmer luxusnom prostredí, a nijako sa jej nechcelo opustiť kultúrne vyspelejšie a jemnejšie [[Francúzsko]] a odísť ďaleko od svojej rodiny, do podľa nej barbarského a drsného [[Škótsko|Škótska]]. Na jej nevôli sa podpísal aj fakt, že ešte uplynul len krátky čas od vtedy, čo ovdovela a prišla o svojho syna, no napokon sa podvolila želaniu svojho otca. Svadba sa konala v máji [[1538]] v [[Paríž|parížskom]] [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|chráme Notre-Dame]], kde si [[Škótsko|škótsky]] kráľ [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]] (v zastúpení Róberta, lorda Maxwella) bral za manželku Máriu de Guise.
Mária bola šokovaná, keď jej oznámili, že pre ňu dohodli nový sobáš. Dovtedy žila v prosperujúcom, takmer luxusnom prostredí, a nijako sa jej nechcelo opustiť kultúrne vyspelejšie a jemnejšie [[Francúzsko]] a odísť ďaleko od svojej rodiny, do podľa nej barbarského a drsného [[Škótsko|Škótska]]. Na jej nevôli sa podpísal aj fakt, že ešte uplynul len krátky čas od vtedy, čo ovdovela a prišla o svojho syna, no napokon sa podvolila želaniu svojho otca. Svadba sa konala v máji [[1538]] v [[paríž]]skom [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|chráme Notre-Dame]], kde si [[Škótsko|škótsky]] kráľ [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]] (v zastúpení Róberta, lorda Maxwella) bral za manželku Máriu de Guise.


== Druhé manželstvo ==
== Druhé manželstvo ==


Keď Mária v júni opustila [[Francúzsko]], zanechala doma svojho prvorodeného syna, ktorého si nesmela so sebou vziať do svojho nového domova. Na pobreží [[Škótsko|Škótska]] pristála [[10. jún]]a [[1538]], a vo [[Fife]] ju oficiálne privítal jej manžel [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]]. Mária bola prekvapená uvítaním, pretože prichádzala s presvedčením, že jej nová vlasť je barbarská a nekultúrna zem. Napriek tomu Mária do [[Škótsko|Škótska]] priniesla [[Renesancia|renesančného]] ducha [[Francúzsko|Francúzska]], módu i zvyky. Niekoľko dní po jej príchode sa konala ich svadba ešte raz, a tentokrát sa na nej zúčastnili obaja osobne, a [[22. február]]a [[1540]] bola Mária v [[Holyroodske opátstvo|Holyroodskom opátstve]] korunovaná za [[Škótsko|Škótsku]] kráľovnú. [[22. máj]]a [[1540]], len tri mesiace po korunovácii, priviedla Mária v [[Saint-Andrews]] na svet prvého syna - následníka trónu Jakuba, ktorý však žil len necelý rok. [[24. apríl]]a [[1541]] priviedla na svet druhého syna, Roberta, vojvodu z Albany, ktorý ale o dva dni neskôr zomrel. Ďalšie dieťa - tentokrát dcéra - sa na svet prihlásila [[8. december|8. decembra]] [[1542]]. Len niekoľko dní po narodení malej [[Mária I. (Škótsko)|Márie]] sa stala Mária de Guise po druhý raz vdovou, keď duševne zlomený [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]] zomrel na svojom hrade [[Falkland]].
Keď Mária v júni opustila [[Francúzsko]], zanechala doma svojho prvorodeného syna, ktorého si nesmela so sebou vziať do svojho nového domova. Na pobreží [[Škótsko|Škótska]] pristála [[10. jún]]a [[1538]], a vo [[Fife]] ju oficiálne privítal jej manžel [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]]. Mária bola prekvapená uvítaním, pretože prichádzala s presvedčením, že jej nová vlasť je barbarská a nekultúrna zem. Napriek tomu Mária do [[Škótsko|Škótska]] priniesla [[Renesancia|renesančného]] ducha [[Francúzsko|Francúzska]], módu i zvyky. Niekoľko dní po jej príchode sa konala ich svadba ešte raz, a tentokrát sa na nej zúčastnili obaja osobne, a [[22. február]]a [[1540]] bola Mária v [[Holyroodske opátstvo|Holyroodskom opátstve]] korunovaná za [[Škótsko|Škótsku]] kráľovnú. [[22. máj]]a [[1540]], len tri mesiace po korunovácii, priviedla Mária v [[Saint-Andrews]] na svet prvého syna – následníka trónu Jakuba, ktorý však žil len necelý rok. [[24. apríl]]a [[1541]] priviedla na svet druhého syna, Roberta, vojvodu z Albany, ktorý ale o dva dni neskôr zomrel. Ďalšie dieťa – tentokrát dcéra – sa narodila [[8. december|8. decembra]] [[1542]]. Len niekoľko dní po narodení malej [[Mária I. (Škótsko)|Márie]] sa stala Mária de Guise po druhý raz vdovou, keď duševne zlomený [[Jakub V. (Škótsko)|Jakub]] zomrel na svojom hrade [[Falkland]].


== Kráľovná vdova ==
== Kráľovná vdova ==


Po Jakubovej smrti sa novou kráľovnou stala len niekoľkodňová [[Mária I. (Škótsko)|Mária]]. Keďže ešte nebola schopná sama vládnuť, regentkou sa stala jej matka Mária de Guise. Jej regentstvo neprebehlo bez problémov - čoraz viac musela bojovať proti protestantom, ktorých tajne podporovala [[Anglicko|anglická]] kráľovná [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]]. Mária poslala svoju dcéru na výchovu na [[Francúzsko|francúzsky]] kráľovský dvor, kde mala vyrastať spolu s deťmi [[Francúzsko|francúzskeho]] kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]], a neskôr sa stať manželkou [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichovho]] syna a budúceho [[Francúzsko|francúzskeho]] kráľa [[František II. (Francúzsko)|Františka II.]]. Mária nechala svoju dcéru v rukách svojej rodiny de Guise a neprestávala sa zaujímať o jej pokroky, no navštívila ju vo [[Francúzsko|Francúzsku]] len jediný raz. V roku [[1559]] [[Škótsko|Škótsky]] parlament Máriu zbavil regentstva.
Po Jakubovej smrti sa novou kráľovnou stala len niekoľkodňová [[Mária I. (Škótsko)|Mária]]. Keďže ešte nebola schopná sama vládnuť, regentkou sa stala jej matka Mária de Guise. Jej regentstvo neprebehlo bez problémov – čoraz viac musela bojovať proti protestantom, ktorých tajne podporovala [[Anglicko|anglická]] kráľovná [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] Mária poslala svoju dcéru na výchovu na [[Francúzsko|francúzsky]] kráľovský dvor, kde mala vyrastať spolu s deťmi [[Francúzsko|francúzskeho]] kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]], a neskôr sa stať manželkou [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichovho]] syna a budúceho [[Francúzsko|francúzskeho]] kráľa [[František II. (Francúzsko)|Františka II.]] Mária nechala svoju dcéru v rukách svojej rodiny de Guise a neprestávala sa zaujímať o jej pokroky, no navštívila ju vo [[Francúzsko|Francúzsku]] len jediný raz. V roku [[1559]] [[Škótsko|Škótsky]] parlament Máriu zbavil regentstva.


Zomrela [[11. jún]]a [[1560]] v [[Edinburgh]]u na vodnatieľku. Jej telo bolo prevezené do [[Francúzsko|Francúzska]] a pochované v kostole pri ženskom kláštore v [[Remeš]]i, kde bola opátkou jej sestra Renée.
Zomrela [[11. jún]]a [[1560]] v [[Edinburgh]]u na vodnatieľku. Jej telo bolo prevezené do [[Francúzsko|Francúzska]] a pochované v kostole pri ženskom kláštore v [[Remeš]]i, kde bola opátkou jej sestra Renée.

Verzia z 06:08, 11. august 2011

Mária de Guise

Mária de Guise (anglicky Mary of Guise) (* 22. november 1515, Bar-le-Duc, Francúzsko – † 11. jún 1560, Edinburgh, Škótsko) bola škótska kráľovná, regentka (1554 – 1560), druhá manželka škótskeho kráľa Jakuba V. a matka Márie I.

Prvé manželstvo

Narodila sa ako najstaršia dcéra vojvodu Klaudia de Guise a jeho manželky Antoinetty Bourbonskej. Keď mala osemnásť rokov, vydala sa 4. augusta 1534 v kaplnke kráľovského paláca v Louvre za Ľudovíta Orleánskeho, vojvodu z Longueville. O rok neskôr, 30. decembra 1535, sa jej narodilo prvé dieťa, syn František. V zime nasledujúceho roka bola pozvaná do Škótska, kde sa konala svadba škótskeho kráľa Jakuba V. a francúzskej princeznej Magdalény Valois, najstaršej dcéry francúzskeho kráľa Františka I. Keď 9. júna 1537 jej manžel zomrel, stala sa vo veku 21 rokov vdovou. O dva mesiace neskôr, 4. augusta 1537, porodila Mária svoje druhé dieťa, syna Ľudovíta, ktorý vo veku štyroch mesiacov zomrel.

Nové pytačky

Po smrti Jakubovej manželky Magdalény Valois sa škótsky kráľ opäť vybral do Francúzska pre nevestu. Mária de Guise bola dobrou partiou i pre kráľa, čoho dokladom je i to, že sa o jej ruku uchádzal i sám Henrich VIII., hoci jeho hlavným dôvodom bolo, aby Jakub nemohol posilniť svoje vzťahy s katolíckym Francúzskom. Katolícky de Guisovci však dali prednosť rovnako nábožensky orientovanému Jakubovi.

Mária bola šokovaná, keď jej oznámili, že pre ňu dohodli nový sobáš. Dovtedy žila v prosperujúcom, takmer luxusnom prostredí, a nijako sa jej nechcelo opustiť kultúrne vyspelejšie a jemnejšie Francúzsko a odísť ďaleko od svojej rodiny, do podľa nej barbarského a drsného Škótska. Na jej nevôli sa podpísal aj fakt, že ešte uplynul len krátky čas od vtedy, čo ovdovela a prišla o svojho syna, no napokon sa podvolila želaniu svojho otca. Svadba sa konala v máji 1538 v parížskom chráme Notre-Dame, kde si škótsky kráľ Jakub (v zastúpení Róberta, lorda Maxwella) bral za manželku Máriu de Guise.

Druhé manželstvo

Keď Mária v júni opustila Francúzsko, zanechala doma svojho prvorodeného syna, ktorého si nesmela so sebou vziať do svojho nového domova. Na pobreží Škótska pristála 10. júna 1538, a vo Fife ju oficiálne privítal jej manžel Jakub. Mária bola prekvapená uvítaním, pretože prichádzala s presvedčením, že jej nová vlasť je barbarská a nekultúrna zem. Napriek tomu Mária do Škótska priniesla renesančného ducha Francúzska, módu i zvyky. Niekoľko dní po jej príchode sa konala ich svadba ešte raz, a tentokrát sa na nej zúčastnili obaja osobne, a 22. februára 1540 bola Mária v Holyroodskom opátstve korunovaná za Škótsku kráľovnú. 22. mája 1540, len tri mesiace po korunovácii, priviedla Mária v Saint-Andrews na svet prvého syna – následníka trónu Jakuba, ktorý však žil len necelý rok. 24. apríla 1541 priviedla na svet druhého syna, Roberta, vojvodu z Albany, ktorý ale o dva dni neskôr zomrel. Ďalšie dieťa – tentokrát dcéra – sa narodila 8. decembra 1542. Len niekoľko dní po narodení malej Márie sa stala Mária de Guise po druhý raz vdovou, keď duševne zlomený Jakub zomrel na svojom hrade Falkland.

Kráľovná vdova

Po Jakubovej smrti sa novou kráľovnou stala len niekoľkodňová Mária. Keďže ešte nebola schopná sama vládnuť, regentkou sa stala jej matka Mária de Guise. Jej regentstvo neprebehlo bez problémov – čoraz viac musela bojovať proti protestantom, ktorých tajne podporovala anglická kráľovná Alžbeta I. Mária poslala svoju dcéru na výchovu na francúzsky kráľovský dvor, kde mala vyrastať spolu s deťmi francúzskeho kráľa Henricha II., a neskôr sa stať manželkou Henrichovho syna a budúceho francúzskeho kráľa Františka II. Mária nechala svoju dcéru v rukách svojej rodiny de Guise a neprestávala sa zaujímať o jej pokroky, no navštívila ju vo Francúzsku len jediný raz. V roku 1559 Škótsky parlament Máriu zbavil regentstva.

Zomrela 11. júna 1560 v Edinburghu na vodnatieľku. Jej telo bolo prevezené do Francúzska a pochované v kostole pri ženskom kláštore v Remeši, kde bola opátkou jej sestra Renée.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mary of Guise na anglickej Wikipédii.