Fanariot: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
*b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru) |
*b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru) |
||
Fanarioti boli vplyvná grécka [[Diaspora (Židia)|diaspora]], vrátane [[helénizácia|helénizovaných]] Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentné [[Konštantínopol (do roku 1453)|konštantínopol]]ská štvrť [[Fanar]] (''slovensky: maják''), kde mal svoje sídlo aj ekumenický [[patriarcha]]. |
Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka [[Diaspora (Židia)|diaspora]], vrátane [[helénizácia|helénizovaných]] Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentné [[Konštantínopol (do roku 1453)|konštantínopol]]ská štvrť [[Fanar]] (''slovensky: maják''), kde mal svoje sídlo aj ekumenický [[patriarcha]]. |
||
Fanarioti sa už od [[17. storočie|17. storočia]] postupne presadzovali v štátnej správe [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], najviac vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]], kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči [[Grécke povstanie|gréckemu povstaniu]], ktoré prepuklo v 20. rokoch [[19. storočie|19. storočia]]. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Aj cez to sa hlavne mladší členovia Fanariotov naopak k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku [[Filiki Eteria]] sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti). |
Fanarioti sa už od [[17. storočie|17. storočia]] postupne presadzovali v štátnej správe [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], najviac vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]], kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči [[Grécke povstanie|gréckemu povstaniu]], ktoré prepuklo v 20. rokoch [[19. storočie|19. storočia]]. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Aj cez to sa hlavne mladší členovia Fanariotov naopak k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku [[Filiki Eteria]] sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti). |
Verzia z 18:49, 20. december 2011
Fanarioti (grécky: Φαναριώτες, rumunsky: Fanarioţi, bulharsky:Фaнариоти) sú:
- a) grécki obyvatelia Fanaru (prípadne celého Konštantínopolu/Istanbulu)
- b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)
Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka diaspora, vrátane helénizovaných Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentné konštantínopolská štvrť Fanar (slovensky: maják), kde mal svoje sídlo aj ekumenický patriarcha.
Fanarioti sa už od 17. storočia postupne presadzovali v štátnej správe Osmanskej ríše, najviac vo Valašsku a Moldavsku, kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči gréckemu povstaniu, ktoré prepuklo v 20. rokoch 19. storočia. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Aj cez to sa hlavne mladší členovia Fanariotov naopak k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku Filiki Eteria sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti).
Priezviská hlavných fanariotských rodov:
- Argyropoulos
- Callimach (Călmaşu), pôvodne bojarský rod z Moldavska
- Cantacuzino
- Caradjas (Caragea)
- Ghikas (Ghica, Ghyka či Ghika)
- Manos
- Mavrocordatos (Mavrocordat)
- Mavrogenes (Mavrogheni)
- Mourousis (Moruzi)
- Musurus
- Racovitza (Racoviţă), valašský šľachtický rod
- Rosettis (Ruset či Russeti)
- Soutzos (Suţu či Sutzu)
- Ypsilantis (Ipsilanti)
- Vacarescu
Externé odkazy
Iné projekty
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fanarioti na českej Wikipédii.