Kilíkia: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Kilíkia''' (iné názvy: '''Kilikia, Cilícia, Cilicia''', zriedkavejšie ''Kylikia''; gr. Κιλικία - Kilikia/iný prepis: Kilikiá; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol [[Tarsos]]. |
'''Kilíkia''' (iné názvy: '''Kilikia, Cilícia, Cilicia''', zriedkavejšie ''Kylikia''; gr. Κιλικία - Kilikia/iný prepis: Kilikiá; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol [[Tarsos]]. |
||
V antike v Kilíkii žili kmene [[Kilikovia|Kilikov]]. V Kilíkii striedavo vládli domáce kniežatá, [[Chetiti]] (časť Kilíkie bola ich vazalom v 14.-13. stor. pred Kr.), asýrski vládcovia (8. stor. pred Kr.), perzskí satrapovia (6. - 4. stor. pred Kr.), macedónski, sýrski a egyptskí králi, až sa nakoniec v druhom a prvom storočí pred Kr. viacerými dobytiami stala rímskym (neskôr byzantským) územím. |
V antike v Kilíkii žili kmene [[Kilikovia|Kilikov]]. V Kilíkii striedavo vládli domáce kniežatá, [[Chetiti]] (časť Kilíkie bola ich vazalom v 14.-13. stor. pred Kr.), asýrski vládcovia (8. stor. pred Kr.), perzskí satrapovia (6. - 4. stor. pred Kr.), macedónski, sýrski a egyptskí králi, až sa nakoniec v druhom a prvom storočí pred Kr. viacerými dobytiami stala rímskym (neskôr byzantským) územím. Provincia Cilicia v republikánskom období zahŕňala aj susedné územia [[Cyprus]], [[Lýkia]], [[Pymfýlia]], [[Pizídia]], [[Isauria]], [[Lykáonia]] a krátky čas aj časti provincie Ázia. |
||
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. [[Malé Arménsko]]) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili [[Mameluci]]. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka. |
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. [[Malé Arménsko]]) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili [[Mameluci]]. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka. |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
*[http://www.zeno.org/Zeno/0/Suche?q=Kilikien&k=Bibliothek] |
*[http://www.zeno.org/Zeno/0/Suche?q=Kilikien&k=Bibliothek] |
||
*[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/117794/Cilicia] |
*[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/117794/Cilicia] |
||
*[http://www.kleio.cz/main/index.php/knav/kanav] |
|||
[[Kategória:Historické územia]] |
[[Kategória:Historické územia]] |
||
Verzia z 11:11, 31. marec 2012
O rovnomennom území spomínanom v Iliade pozri Kilíkia (Trója).Kilíkia (iné názvy: Kilikia, Cilícia, Cilicia, zriedkavejšie Kylikia; gr. Κιλικία - Kilikia/iný prepis: Kilikiá; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol Tarsos.
V antike v Kilíkii žili kmene Kilikov. V Kilíkii striedavo vládli domáce kniežatá, Chetiti (časť Kilíkie bola ich vazalom v 14.-13. stor. pred Kr.), asýrski vládcovia (8. stor. pred Kr.), perzskí satrapovia (6. - 4. stor. pred Kr.), macedónski, sýrski a egyptskí králi, až sa nakoniec v druhom a prvom storočí pred Kr. viacerými dobytiami stala rímskym (neskôr byzantským) územím. Provincia Cilicia v republikánskom období zahŕňala aj susedné územia Cyprus, Lýkia, Pymfýlia, Pizídia, Isauria, Lykáonia a krátky čas aj časti provincie Ázia.
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. Malé Arménsko) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili Mameluci. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka.