Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2+) (robot Pridal: tr:Sigismund Zapolya |
d r2.7.1) (robot Zmenil: en:John Sigismund Zápolya |
||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
[[da:Johann 2. Zápolya]] |
[[da:Johann 2. Zápolya]] |
||
[[de:Johann Sigismund Zápolya]] |
[[de:Johann Sigismund Zápolya]] |
||
[[en:John |
[[en:John Sigismund Zápolya]] |
||
[[eo:Johano la 2-a (Hungario)]] |
[[eo:Johano la 2-a (Hungario)]] |
||
[[es:Juan Segismundo de Zápolya]] |
[[es:Juan Segismundo de Zápolya]] |
Verzia z 16:49, 12. apríl 2012
Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, † 14. marec 1571, Alba Iulia, Rumunsko) bol sedmohradský vojvoda, neúspešný uchádzač o uhorský trón, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej z rodu Zápoľskovcov.
Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa.
Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.
Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal.
Zdroj
- Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982