Slang: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.4) (robot Pridal: my:ဗန်းစကား |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Termín sa prvý raz použil v Anglicku v 18. storočí ako označenie pre vulgárny jazyk. Alternatívne definície sa vyskytli čoskoro, takisto alternatívne, či veľmi podobné výrazy žargón, argot, sociolekt či profesionalizmus. |
Termín sa prvý raz použil v Anglicku v 18. storočí ako označenie pre vulgárny jazyk. Alternatívne definície sa vyskytli čoskoro, takisto alternatívne, či veľmi podobné výrazy žargón, argot, sociolekt či profesionalizmus. |
||
Podľa [[ |
Podľa [[Jozefa Mistrík]]a ide o tie nespisovného výrazy národného jazyka, ktoré sa používajú v súkromnom alebo neoficiálnom prostredí v obmedzenom okruhu ľudí, ktorí sa buď zaoberajú tou istou činnosťou alebo majú rovnakú sféru záujmov. Vznikajú: |
||
* a) reinterpretáciou všeobecne známych slov (napr. [[vegetovať]]) |
* a) reinterpretáciou všeobecne známych slov (napr. [[vegetovať]]) |
||
* b) deformáciou slov (napr. debko) |
* b) deformáciou slov (napr. debko) |
Verzia z 23:08, 9. jún 2012
Slang je špecifická vrstva nespisovných výrazov národného jazyka, ktorá má spornú definíciu.
Termín sa prvý raz použil v Anglicku v 18. storočí ako označenie pre vulgárny jazyk. Alternatívne definície sa vyskytli čoskoro, takisto alternatívne, či veľmi podobné výrazy žargón, argot, sociolekt či profesionalizmus.
Podľa Jozefa Mistríka ide o tie nespisovného výrazy národného jazyka, ktoré sa používajú v súkromnom alebo neoficiálnom prostredí v obmedzenom okruhu ľudí, ktorí sa buď zaoberajú tou istou činnosťou alebo majú rovnakú sféru záujmov. Vznikajú:
- a) reinterpretáciou všeobecne známych slov (napr. vegetovať)
- b) deformáciou slov (napr. debko)
- c) ako nové slová s preexponovanou expresívnosťou (napr. dať si odpich)
- d) preberaním z príbuzných jazykov
Podľa B. Hochela ide nespisovné jazykové prostriedky rozličného pôvodu (teritoriálno-nárečového, argotického, žargonického, sociolektického), ktoré sú v národnom kolektíve všeobecne používané alebo všeobecne zrozumiteľné, a ktoré celkom alebo do značnej miery stratili príznak pôvodu.
Slang je jedným z hlavných zdrojov obohacovania lexiky spisovného jazyka. Veľa nových slov (bez ohľadu na svoj pôvod) prechádza pred vstupom do spisovného jazyka „slangovým štádiom“. Profesionálne (výnimočne aj záujmové) nárečia niekedy obohacujú spisovný jazyk priamo (terminológia).
Pozri aj
Iné projekty
Literatúra
- Braňo Hochel: Slovník slovenského slangu. Hevi : Bratislava, 1993. ISBN 80-85518-05-8