Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny): Rozdiel medzi revíziami
d preklepy |
d →Externé odkazy: +commons |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
Kostolík aj areál sú v pomerne dobrom stave. Sú prístupné počas bohoslužieb a kultúrnych podujatí, alebo na objednávku. V noci je osvetlený. |
Kostolík aj areál sú v pomerne dobrom stave. Sú prístupné počas bohoslužieb a kultúrnych podujatí, alebo na objednávku. V noci je osvetlený. |
||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt|commons=Category:Žilina}} |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 19:43, 24. september 2012
Kostol sv. Štefana Kráľa je rímskokatolícky kostol v Žiline, postavený v neskororománskom slohu. Ide o najstaršiu architektonickú pamiatku na území mesta a podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan na pamiatku bitky, ktorú mal vybojovať s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého niekedy na začiatku 11. storočia (uvádzajú sa roky 1018 i 1025). Pôvodne slúžil kostol ako bohoslužobné miesto pre niekoľko okolitých osád. Dnes je súčasťou žilinskej mestskej časti Dolné Rudiny. Kostol je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou z polovice 16. storočia.
Dejiny
Kostol sa po prvýkrát spomína v roku 1429 v Žilinskej knihe. Podľa archeologických výskumov (v roku 1995 a 2000) bol kostol postavený začiatkom 13. storočia a v jeho okolí sa nachádzalo šesť alebo sedem stredovekých osád, známych ako terra de Selinan.
V roku 1762 zmenila vzhľad kostola rozsiahla baroková prestavba, ktorá premiestnila pôvodný vstup z južnej strany na západnú, strop bol nahradený klenbami a malé románske okná boli zamurované a nahradili ich veľké, barokové.
Unikátne sú aj maľby apoštolov v inetriéri, datované približne do roku 1260, podobné tým, aké môžeme nájsť v inkubániách z 12. storočia. Mladšie maľby predstavujú uhorských kráľov, sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbetu. Pri výskumoch bolo objavených aj 15 kostrových hrobov zo 17. – 18. storočia.
V areáli kostola sa nachádza aj Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia, ktorá slúžila ako kostnica. V jej okolí a interiéri sa našlo až 80 kostrových hrobov datovaných od 12. do konca 19. storočia (najmladšia minca je z roku 1899). V nich sa našlo viacero mincí, dva železné kosáky, hlavica richtárskej palice a bronzový prsteň s nápisom IOACIVE z približne 12. – 13. storočia. Nápis môže byť skratkou latinského Ioannes cives (občan Ján).
Kostolík aj areál sú v pomerne dobrom stave. Sú prístupné počas bohoslužieb a kultúrnych podujatí, alebo na objednávku. V noci je osvetlený.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny)
