Adaptácia (biológia): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
úpravy a doplnenie |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Adaptácia''' je prispôsobenie sa organizmu tvarom, funkciou alebo spôsobom života podmienkam [[vonkajšie prostredie|vonkajšieho prostredia]]. Túto definíciu možno vztiahnuť i na [[populácia|populáciu]], [[spoločenstvo]] alebo [[ekosystém]].<ref name=EB>{{Citácia knihy |
|||
'''Adaptácia''' je [[proces]], ktorým sa [[organizmus]] prispôsobuje a prípadne vzdoruje podmienkam [[prostredie|prostredia]], v ktorom žije. Prispôsobenie sa odohráva morfologickými a fyziologickými zmenami. Termín adaptácie je širší než termín [[sociálna adaptácia|adjustácie]]. |
|||
| korporácia = Encyklopedický ústav SAV |
|||
| titul = Encyclopaedia Beliana (A-Belk) |
|||
| odkaz na titul = Encyclopaedia Beliana |
|||
| vydanie = I. vydanie |
|||
| vydavateľ = Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s. |
|||
| miesto = Banská Bystrica |
|||
| rok = 1999 |
|||
| rok copyrightu = 1999 |
|||
| počet zväzkov = 1. z 12 |
|||
| počet strán = 696 |
|||
| kapitola = A |
|||
| strany = 46 |
|||
| isbn = 80-224-0554-X |
|||
| id = číslo publikácie 3259 |
|||
}}</ref> Termín adaptácia je širší než termín [[sociálna adaptácia|adjustácia (sociálna adaptácia)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Adaptácia |
|||
| ⚫ | |||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 5.12.2012 |
|||
| vydavateľ = FILIT |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
Adaptáciu možno rozdeliť na dva základné typy:<ref name=EB /> |
|||
| ⚫ | |||
* ''adaptácia správaním'' - umožňuje najrýchlejšie a najvariabilnejšie reakcie na vonkajšie prostredie a jeho zmeny |
|||
Adaptácia je rovnováha medzi pochodmi, ktorými sa jedinec prispôsobuje svojmu prostrediu ([[akomodácia]]), a procesmi, ktorými si prostredie prispôsobuje ([[asimilácia]]). |
|||
* ''evolučná adaptácia'' - dochádza k modifikácii organizmu, ktorý tak získava nové vlastnosti, ktoré ho v danom vonkajšom prostredí zvýhodňujú (príklad: pomalá zmena podnebia a s ňou spojený pokles teplôt vedie postupne [[evolúcia|evolučným]] tlakom k zmene farby a charakteru srsti); zmeny, ktoré sa ukážu byť užitočné, a ktoré sú kódované na úrovni zmeny [[gén]]u alebo skupiny génov, sa v populácii postupne šíria. Evolučná adaptácia je v podstate adaptácia na úrovni zmeny genetickej informácie, hovoríme preto aj o ''genetickej adaptácii''. |
|||
| ⚫ | Štruktúra napr. cicania podobne ako ostatné ranosenzomotorické štruktúry umožňuje dieťatu adaptáciu na situáciu. K tejto adaptácii dáva podnet stále opakovaná potreba sýtenia |
||
Genetická adaptácia zjednodušene prebieha tak, že zmeny vonkajšieho prostredia preferujú jedince s určitými génmi či skupinami génov, ktoré sú pre danú zmenu vhodnejšie (jedinec má väčší zdroj potravy, je lepšie chránený pred klimatickými zmenami, dokáže sa vyhýbať predátorom alebo páriť s viacerými samičkami a mať tak rozsiahlejšie potomstvo). Tieto gény sa potom v populácii rýchlejšie šíra a adaptujú tak druh na príslušnú zmenu prostredia. V tomto type adaptácie dominujú [[preadaptácia|preadaptačné]], tzv. ''neutrálne mutácie'',<ref name=EB /> teda tie, ktoré nespôsobujú radikálne zmeny na morfologickej či funkčnej úrovni organizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
{{Výhonok}} |
|||
| priezvisko = Artificial Life Group |
|||
== Externé odkazy == |
|||
| meno = |
|||
* {{filit|fva/adaptacia.html}} |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| ⚫ | |||
| titul = Základy evolučnej teórie |
|||
| url = http://alife.tuke.sk/kapitola/491/index.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 5.12.2012 |
|||
| vydavateľ = PlaNet ALife (Katedra kybernetiky a umelej inteligencie FEI TU Košice) |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
<br>Prílišná špecializácia však môže byť rizikom; pri náhlej a výraznej zmene vonkajšieho prostredia môže viesť až k zániku príslušného druhu. |
|||
''Fyziologická adaptácia'' je rýchle prispôsobenie sa organizmu náhlej, väčšinou krátkodobej a miernej zmene vonkajšieho prostredia, napr. zvýšené potenie pri vzostupe teploty. |
|||
''Zmyslová adaptácia'' je zmena stupňa vnímania vonkajšieho podnetu pri jeho dlhodobom pôsobení, napr. oslabenie vnímania tikania hodín, či hluku premávky. |
|||
| ⚫ | |||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Adaptácia (piaget, j.) |
|||
| url = http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fva/adaptacia_piaget_j.html |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 5.12.2012 |
|||
| vydavateľ = FILIT |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
| ⚫ | Adaptácia je rovnováha medzi pochodmi, ktorými sa jedinec prispôsobuje svojmu prostrediu ([[akomodácia]]), a procesmi, ktorými si prostredie prispôsobuje ([[asimilácia]]). Štruktúra napr. cicania podobne ako ostatné ranosenzomotorické štruktúry umožňuje dieťatu adaptáciu na situáciu. K tejto adaptácii dáva podnet stále opakovaná potreba sýtenia sa. Adaptácia vzniká koordináciou akomodácie a asimilácie. Opakovaním, avšak nie mechanickým, vzniká generalizácia a počiatky rozpoznania. Senzomotorická schéma je tak začiatkom vnímania. |
||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
[[Kategória:Biológia]] |
[[Kategória:Biológia]] |
||
Verzia z 14:56, 5. december 2012
Adaptácia je prispôsobenie sa organizmu tvarom, funkciou alebo spôsobom života podmienkam vonkajšieho prostredia. Túto definíciu možno vztiahnuť i na populáciu, spoločenstvo alebo ekosystém.[1] Termín adaptácia je širší než termín adjustácia (sociálna adaptácia).[2]
Adaptáciu možno rozdeliť na dva základné typy:[1]
- adaptácia správaním - umožňuje najrýchlejšie a najvariabilnejšie reakcie na vonkajšie prostredie a jeho zmeny
- evolučná adaptácia - dochádza k modifikácii organizmu, ktorý tak získava nové vlastnosti, ktoré ho v danom vonkajšom prostredí zvýhodňujú (príklad: pomalá zmena podnebia a s ňou spojený pokles teplôt vedie postupne evolučným tlakom k zmene farby a charakteru srsti); zmeny, ktoré sa ukážu byť užitočné, a ktoré sú kódované na úrovni zmeny génu alebo skupiny génov, sa v populácii postupne šíria. Evolučná adaptácia je v podstate adaptácia na úrovni zmeny genetickej informácie, hovoríme preto aj o genetickej adaptácii.
Genetická adaptácia zjednodušene prebieha tak, že zmeny vonkajšieho prostredia preferujú jedince s určitými génmi či skupinami génov, ktoré sú pre danú zmenu vhodnejšie (jedinec má väčší zdroj potravy, je lepšie chránený pred klimatickými zmenami, dokáže sa vyhýbať predátorom alebo páriť s viacerými samičkami a mať tak rozsiahlejšie potomstvo). Tieto gény sa potom v populácii rýchlejšie šíra a adaptujú tak druh na príslušnú zmenu prostredia. V tomto type adaptácie dominujú preadaptačné, tzv. neutrálne mutácie,[1] teda tie, ktoré nespôsobujú radikálne zmeny na morfologickej či funkčnej úrovni organizmu.[3]
Prílišná špecializácia však môže byť rizikom; pri náhlej a výraznej zmene vonkajšieho prostredia môže viesť až k zániku príslušného druhu.
Fyziologická adaptácia je rýchle prispôsobenie sa organizmu náhlej, väčšinou krátkodobej a miernej zmene vonkajšieho prostredia, napr. zvýšené potenie pri vzostupe teploty.
Zmyslová adaptácia je zmena stupňa vnímania vonkajšieho podnetu pri jeho dlhodobom pôsobení, napr. oslabenie vnímania tikania hodín, či hluku premávky.
- Adaptácia podľa J. Piageta[4]
Adaptácia je rovnováha medzi pochodmi, ktorými sa jedinec prispôsobuje svojmu prostrediu (akomodácia), a procesmi, ktorými si prostredie prispôsobuje (asimilácia). Štruktúra napr. cicania podobne ako ostatné ranosenzomotorické štruktúry umožňuje dieťatu adaptáciu na situáciu. K tejto adaptácii dáva podnet stále opakovaná potreba sýtenia sa. Adaptácia vzniká koordináciou akomodácie a asimilácie. Opakovaním, avšak nie mechanickým, vzniká generalizácia a počiatky rozpoznania. Senzomotorická schéma je tak začiatkom vnímania.
Referencie
- ↑ a b c Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 46.
- ↑ Adaptácia [online]. FILIT, [cit. 2012-12-05]. Dostupné online.
- ↑ ARTIFICIAL LIFE GROUP. Základy evolučnej teórie [online]. PlaNet ALife (Katedra kybernetiky a umelej inteligencie FEI TU Košice), [cit. 2012-12-05]. Dostupné online.
- ↑ Adaptácia (piaget, j.) [online]. FILIT, [cit. 2012-12-05]. Dostupné online.