Proletariát (sociológia): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
*v (ranom) utopickom socializme: skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne existenčné záruky, na obživu im slúžia len vlastné ruky a nemôžu sa podieľať na bohatstve spoločnosti <ref>Velký sociologický slovník</ref> |
*v (ranom) utopickom socializme: skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne existenčné záruky, na obživu im slúžia len vlastné ruky a nemôžu sa podieľať na bohatstve spoločnosti <ref>Velký sociologický slovník</ref> |
||
*v Nemecku v 40. rokoch 19. storočia (v rámci tzv. debaty o pauperizme): označenie tak predindustriálnych más bez vlastníctva, ako aj továrenských robotníkov, ktorých ekonomické a sociálne postavenie určovala priemyselná práca <ref>Brockhaus</ref> |
*v Nemecku v 40. rokoch 19. storočia (v rámci tzv. debaty o pauperizme): označenie tak predindustriálnych más bez vlastníctva, ako aj továrenských robotníkov, ktorých ekonomické a sociálne postavenie určovala priemyselná práca <ref>Brockhaus</ref> |
||
*u L. von Steina: ten zo stavov (myslí sa stav ako vrstva) spoločnosti, ktorý nič nevlastní okrem vlastnej pracovnej sily, a ktorý - vybavený korelujúcim vedomím - požaduje od spoločnosti zlepšenie svojho postavenia |
*u L. von Steina: ten zo stavov (myslí sa stav ako vrstva) spoločnosti, ktorý nič nevlastní okrem vlastnej pracovnej sily, a ktorý - vybavený korelujúcim vedomím - požaduje od spoločnosti zlepšenie svojho postavenia <ref>Brockhaus</ref> |
||
*v marxizme: [[robotnícka trieda]] (niekedy vrátane duševne pracujúcich, ktorí nevlastnia výrobné prostriedky) - podrobnosti pozri nižšie |
*v marxizme: [[robotnícka trieda]] (niekedy vrátane duševne pracujúcich, ktorí nevlastnia výrobné prostriedky) - podrobnosti pozri nižšie |
||
*hodnotovo zaťažené označenie najúbohejšej triedy v spoločnosti, implikujúce, že jej príslušníci vedú existenciu z ruky do úst a sú vylúčení z účasti na plnom využívaní občianskych výhod; v marxistickom použití sa proletariát stotožňuje s mestskou pracujúcou triedou, nie teda s roľníkmi atď., iní myslitelia však používajú toto slovo širšie, aby zahrnulo všetkých "vydedených". <ref>{{filit|fvp/proletariat.html}}</ref> |
*hodnotovo zaťažené označenie najúbohejšej triedy v spoločnosti, implikujúce, že jej príslušníci vedú existenciu z ruky do úst a sú vylúčení z účasti na plnom využívaní občianskych výhod; v marxistickom použití sa proletariát stotožňuje s mestskou pracujúcou triedou, nie teda s roľníkmi atď., iní myslitelia však používajú toto slovo širšie, aby zahrnulo všetkých "vydedených". <ref>{{filit|fvp/proletariat.html}}</ref> |
||
| Riadok 23: | Riadok 23: | ||
{{referencie}} |
{{referencie}} |
||
*Velký sociologický slovník znamená: Proletariát in: Petrusek, M. (ed.): Velký sociologický slovník, 2. sv., 1996 |
*Velký sociologický slovník znamená: Proletariát in: Petrusek, M. (ed.): Velký sociologický slovník, 2. sv., 1996 |
||
*Brockhaus znamená: Proletariat in: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005 - 2006 |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
Verzia z 05:34, 15. január 2013
Proletariát (príslušník proletariátu sa volá proletár) je v sociológii a príbuzných odboroch termín označujúci buď robotnícku triedu alebo niečo podobné. V tomto význame termín zaviedol C. H. Saint-Simon. Konkrétne definície sú napr.:
- v (ranom) utopickom socializme: skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne existenčné záruky, na obživu im slúžia len vlastné ruky a nemôžu sa podieľať na bohatstve spoločnosti [1]
- v Nemecku v 40. rokoch 19. storočia (v rámci tzv. debaty o pauperizme): označenie tak predindustriálnych más bez vlastníctva, ako aj továrenských robotníkov, ktorých ekonomické a sociálne postavenie určovala priemyselná práca [2]
- u L. von Steina: ten zo stavov (myslí sa stav ako vrstva) spoločnosti, ktorý nič nevlastní okrem vlastnej pracovnej sily, a ktorý - vybavený korelujúcim vedomím - požaduje od spoločnosti zlepšenie svojho postavenia [3]
- v marxizme: robotnícka trieda (niekedy vrátane duševne pracujúcich, ktorí nevlastnia výrobné prostriedky) - podrobnosti pozri nižšie
- hodnotovo zaťažené označenie najúbohejšej triedy v spoločnosti, implikujúce, že jej príslušníci vedú existenciu z ruky do úst a sú vylúčení z účasti na plnom využívaní občianskych výhod; v marxistickom použití sa proletariát stotožňuje s mestskou pracujúcou triedou, nie teda s roľníkmi atď., iní myslitelia však používajú toto slovo širšie, aby zahrnulo všetkých "vydedených". [4]
- podľa D. Lockwooda: len robotníci spojení s tradičnými priemyslovými lokalitami a so silným triednym uvedomením [5]
Termín sa používa prevažne vo vzťahu k obdobiu do konca 2. svetovej vojny; pre neskoršie obdobie kapitalistických štátov sa používa (aspoň u autorov, pre ktorých tieto termíny splývajú) skôr termín robotnícka trieda alebo modré goliere. Po druhej svetovej vojne sa vyskytol jednak v súvislosti s antikoloniálnou analýzou mimoeurópskych politických hnutí, a jednak v súvislosti s hnutím študentov (okolo 1968) a neomarxizmom v diskusiách o konci "starej" robotníckej triedy a možných nových formách proletariátu. V komunistickom hnutí ale termín celkovo od 20. rokov 20. storočia strácal na význame a bol nahradzovaný termínom robotnícka trieda. V bývalých tzv. socialistických štátoch sa na označenie triedy robotníctva používal len termín robotnícka trieda.[6]
Proletariát v marxizme
V marxizme je proletariát jedna z dvoch základných spoločenských tried. Druhá je buržoázia (kapitalisti). [7]
Termín proletariát sa v marxizme väčšinou používa ako synonymum termínu robotnícka trieda; F. Engels to takto aj výslovne uvádza. V knihe Komunistický manifest sa termín proletariát naopak používa na označenie robotníkov ako triedy o sebe a termín robotnícka trieda sa používa na označenie robotníkov ako triedy pre seba.[8]
Väčšinou sa v marxistickej literatúre uvádza, že proletariát zahŕňa len námezdných manuálne pracujúcich (teda námezdných robotníkov) nevlastniacich výrobné prostriedky a stojacich v protiklade ku kapitalistom (buržoázii), kým "námezdne" pracujúca inteligencia, zamestnanci a podobne tvoria osobitné vrstvy kapitalistickej spoločnosti (tieto "vrstvy" existujú popri základných "triedach" - kapitalisti a proletariát - a popri vedľajších "triedach" - roľníci a statkári) [9][10][11]. Možno sa ale strenúť aj s mierne všeobecnejšou definíciou (proletariát ako skupina, ktorá nevlastní výrobné prostriedky, a ktorej jediným zdrojom obživy je predaj vlastnej pracovnej sily spoločenskej triede kapitalistov [12]), ktorá prísne vzaté zahŕňa nielen manuálne, ale aj duševne pracujúcich. K. Marx vraj aj výslovne zdôrazňuje, že jeho termín proletariát zahŕňa aj duševne pracujúcich. [13]
Proletariát je podľa marxistov najrevolučnejšia sila modernej spoločnosti. Vzniká spolu s kapitalizmom z vyvlastnených malovýrobcov, zo zbedačených predstaviteľov nižších a stredných vrstiev. V dôsledku vykorisťovania proletariátu sa neustále zhoršujú jeho podmienky, čo podľa marxistov povedie k zvrhnutiu kapitalizmu a nastoleniu diktatúry proletariátu. [14]
Pozri aj článok robotnícka trieda.
Referencie
- ↑ Velký sociologický slovník
- ↑ Brockhaus
- ↑ Brockhaus
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ pozri v článku robotnícka trieda
- ↑ Velký sociologický slovník; Brockhaus
- ↑ VSS
- ↑ Velký sociologický slovník
- ↑ Brockhaus
- ↑ Politická ekonómia - učebnica, 1959, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, str. 85 a nasl.
- ↑ spoločenské triedy in: Volkov, M. I. et al.: Ekonomický slovník, 1986
- ↑ Velký sociologický slovník
- ↑ Proletariat in: Encyclopaedia of Marxism [1]
- ↑ Velký sociologický slovník
- Velký sociologický slovník znamená: Proletariát in: Petrusek, M. (ed.): Velký sociologický slovník, 2. sv., 1996
- Brockhaus znamená: Proletariat in: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005 - 2006