Fanariot

Fanarioti (po grécky: Φαναριώτες - Fanariotes, po rumunsky: Fanarioţi, po bulharsky:Фaнариоти - Fanarioti) sú:

• a) grécki obyvatelia Fanaru (prípadne celého Konštantínopolu/Istanbulu)
• b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)

Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka diaspora, vrátane helénizovaných Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná konštantínopolská štvrť Fanar (slovensky: maják), kde mal svoje sídlo aj ekumenický patriarcha.

Fanarioti sa už od 17. storočia postupne presadzovali v štátnej správe Osmanskej ríše, najviac vo Valašsku a Moldavsku, kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči gréckemu povstaniu, ktoré prepuklo v 20. rokoch 19. storočia. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku Filiki Eteria sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti).

Priezviská hlavných fanariotských rodov:

• Argyropoulos
• Callimach (Călmaşu), pôvodne bojarský rod z Moldavska
• Cantacuzino
• Caradjas (Caragea)
• Ghikas (Ghica, Ghyka či Ghika)
• Kavadas (Kavvadas)
• Manos
• Mavrocordatos (Mavrocordat)
• Mavrogenes (Mavrogheni)
• Mourousis (Moruzi)
• Musurus
• Racovitza (Racoviţă), valašský šľachtický rod
• Rosettis (Ruset či Russeti)
• Soutzos (Suţu či Sutzu)
• Ypsilantis (Ipsilanti)
• Vacarescu

Literatúra

• PEČENKA, Marek; LUŇÁK, Petr. Encyklopedie moderní historie. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 631 s. ISBN 80-85983-46-X. S. 135.

Externé odkazy

• Profil fanariota Alexandrose Ypsilanty.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fanarioti na českej Wikipédii.