Praxiteles (sochár)

Odsadený riadok

Praxiteles bol synom Kephisodota (sochár; do jeho tvorby patrí napríklad Eirene s Plutom či Hermes nesúci malého Dionýza). Za Praxitelovo aktívne obdobie sa považujú roky 375 až 335 pred naším letopočtom. Svojho času patril medzi populárnych sochárov a aj dnes je spolu s Feidiom, Lysippom či Polykleitom jedným z najznámejších klasických sochárov. Ako prvý sa preslávil hlavne svojimi mramorovými sochami, jeho bronzové diela sú však nemenej kvalitné. Spomínané sú napríklad v knihách Plínia Staršieho, jeho zmienky sú však dosť strohé, obmedzené na ľahký náčrt Praxitelovej tvorby.

Odsadený riadok

Medzi jeho najznámejšie diela patria Nalievajúci Satyr, Eros Lukostrelec či Afrodita Knidská. Práve tá môže byť považovaná za Praxitelovo prevratné dielo, táto socha zavádza ženský akt, nahú ženskú figúru do západného umenia. Praxiteles sa snaží o skutočné vyjadrenie ženskosti ako v stavbe tela, tak aj v póze, je však stále dosť konzervatívny a výsledok nepôsobí realisticky. Jemnosť a ženskosť sa prenáša aj do mužských sôch, bohovia pôsobia veľmi jemne a zženštilo. Takýto typ zobrazenia bol jeho silnou stránkou, prehnutie v bokoch a šikmá póza sú dnes známe ako Praxitelova S-krivka. V tomto prípade však nemožno hovoriť o akejsi novej kompozícii, tento postoj slúži skôr na vyjadrenie jemnosti figúr. Jeho diela majú s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobiť eroticky, aj keď ich skutočný zmysel zakrýva kultovým či naratívnym významom. Známe príbehy či anekdoty o jeho vzťahu s dievčinou Phrýné len potvrdzujú spomenutú teóriu.

Diela

Afrodita Knidská

Prvá náhá ženská figúra, zavádza akt do západného umenia

Hermes a Dionýzos

Hermes drží v ľavej ruke malého Dionýza, ten sa naťahuje za strapcom hrozna v Hermovej pravej ruke.

Apolón Sauroktonos

Apolón opretý o strom, sleduje jaštericu a chystá sa ju zabiť.

Ďalšie diela

• Nalievajúci satyr
• Apolón Lýkejský
• Léto, Apolón a Artemis
• ďalšie...

Kópie

Praxitelove diela boli často kopírované. Jednak ešte v samotnom Grécku a následne aj v Ríme. Kópie sa robili z mramoru aj bronzu bez ohľadu na pôvodnú sochu.

Literatúra

• Boardman, J. 1995: Greek sculpture, The late classical period. London
• Bernhard, M. L. 1974: Sztuka Grecka, IV wieku p. n. e. Varšava
• Smith, R. R. R. 1991: Helenistic sculpture, London
• Rolley C. 1999: La sculpture grecque. Paris

--85.237.227.54 06:17, 6. júl 2013 (UTC)PraxitelesMUNI