Praxiteles (sochár)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Praxiteles
sochár v starovekom Grécku
Praxiteles
Narodenie 4. storočie pred Kr.
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Praxiteles
Odpočívajúci satyr, rímska kópia originálu od sochára Praxitela

Praxiteles alebo Praxitelés alebo Práxitelés (z Atén) (starogr. Πραξιτέλης - Praxiteles/iné prepisy: Praxitelés, Práxitelés; 4. stor. pred Kr.) bol sochár v starovekom Grécku. Bol žiakom a pravdepodobne aj synom Kéfisodota Staršieho.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Za Praxitelovo aktívne obdobie sa považujú roky 375 až 335 pred Kr. Svojho času patril medzi populárnych sochárov a aj dnes je spolu s Feidiom, Lysippom či Polykleitom jedným z najznámejších klasických sochárov. Ako prvý sa preslávil hlavne svojimi mramorovými sochami, jeho bronzové diela sú však nemenej kvalitné. Spomínané sú napríklad v knihách Plínia Staršieho, jeho zmienky sú však dosť strohé, obmedzené na ľahký náčrt Praxitelovej tvorby.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi jeho najznámejšie diela patria:

Afrodita Knidská je Praxitelovo prevratné dielo, táto socha zavádza ženský akt, nahú ženskú figúru do západného umenia. Praxiteles sa snaží o skutočné vyjadrenie ženskosti ako v stavbe tela, tak aj v póze, je však stále dosť konzervatívny a výsledok nepôsobí realisticky. Jemnosť a ženskosť sa prenáša aj do mužských sôch, bohovia pôsobia veľmi jemne a zženštilo. Takýto typ zobrazenia bol jeho silnou stránkou, prehnutie v bokoch a šikmá póza sú dnes známe ako Praxitelova S-krivka. V tomto prípade však nemožno hovoriť o akejsi novej kompozícii, tento postoj slúži skôr na vyjadrenie jemnosti figúr. Jeho diela majú s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobiť eroticky, aj keď ich skutočný zmysel zakrýva kultovým či naratívnym významom. Známe príbehy či anekdoty o jeho vzťahu s dievčinou Frýné len potvrdzujú spomenutú teóriu.

Kópie[upraviť | upraviť zdroj]

Praxitelove diela boli často kopírované. Jednak ešte v samotnom Grécku a následne aj v Ríme. Kópie sa robili z mramoru aj bronzu bez ohľadu na pôvodnú sochu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Boardman, J. 1995: Greek sculpture, The late classical period. London
  • Bernhard, M. L. 1974: Sztuka Grecka, IV wieku p. n. e. Varšava
  • Smith, R. R. R. 1991: Helenistic sculpture, London
  • Rolley C. 1999: La sculpture grecque. Paris