Ladislav Škultéty-Gabriš: Rozdiel medzi revíziami
d Typo. |
d fix. |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{polozamknutá}} |
|||
'''Ladislav Škultéty-Gábriš''' (* [[27. jún]] [[1738]], [[Mojtín]], vtedy [[Uhorsko]] ako súčasť [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], - † [[19. august]] [[1831]], [[Sânnicolau Mic]] [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť [[Arad (mesto)|Arad]]u], [[Rumunsko]]) - bol slovenský [[vojak]], [[husár]], jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie [[vojenstvo|vojenstva]] sveta. |
'''Ladislav Škultéty-Gábriš''' (* [[27. jún]] [[1738]], [[Mojtín]], vtedy [[Uhorsko]] ako súčasť [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], - † [[19. august]] [[1831]], [[Sânnicolau Mic]] [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť [[Arad (mesto)|Arad]]u], [[Rumunsko]]) - bol slovenský [[vojak]], [[husár]], jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie [[vojenstvo|vojenstva]] sveta. |
||
==Biografia== |
== Biografia == |
||
Narodil sa [[27. jún]]a roku [[1738]] v [[Mojtín]]e. Už ako 12-ročný sa v roku [[1750]] stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom [[pluk]]u. Jeho vojenská kariéra sa začala počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku [[1768]] bol jeho [[pluk]] rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku [[1775]] sa stal vicekaprálom, v roku [[1778]] kaprálom. V roku [[1790]] bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov [[1787]] až [[1791]] sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do [[Rusko|Ruska]]. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí [[Berlín]]a v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]]. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii. |
Narodil sa [[27. jún]]a roku [[1738]] v [[Mojtín]]e. Už ako 12-ročný sa v roku [[1750]] stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom [[pluk]]u. Jeho vojenská kariéra sa začala počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku [[1768]] bol jeho [[pluk]] rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku [[1775]] sa stal vicekaprálom, v roku [[1778]] kaprálom. V roku [[1790]] bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov [[1787]] až [[1791]] sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do [[Rusko|Ruska]]. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí [[Berlín]]a v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]]. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii. |
||
Verzia z 17:41, 30. júl 2013
Ladislav Škultéty-Gábriš (* 27. jún 1738, Mojtín, vtedy Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie, - † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť Aradu], Rumunsko) - bol slovenský vojak, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie vojenstva sveta.
Biografia
Narodil sa 27. júna roku 1738 v Mojtíne. Už ako 12-ročný sa v roku 1750 stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom pluku. Jeho vojenská kariéra sa začala počas sedemročnej vojny. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku 1775 sa stal vicekaprálom, v roku 1778 kaprálom. V roku 1790 bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov 1787 až 1791 sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do Ruska. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí Berlína v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763) a pri obliehaní Belehradu (v rokoch 1789 - 1790). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej Rakúskej armáde. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.
Zdroje
- Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš
- Dangl, V., Segeš, V.: 1996, Vojenské dejiny Slovenska III. / 1711 – 1914. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Bratislava, s. 48.
- Skala, H.: 2005, Slávne časy cisárskej jazdy v 17. - 19. storočí. Universum, Prešov, s. 308 - 310.
- Segeš, V.: 2005, Najstarší vojak na svete. In: Obrana, 13(2): s. 17.
- Vladár, J a kolektív: 1981, Encyklopédia Slovenska, V. zväzok R - Š, Veda, Bratislava, s. 711.
- V Mojtíne pochovali večného vojaka