Obdobie Azuči-Momojama

Významná postava obdobia Azuchi - Momojama, zjednotiteľ Japonska Tojotomi Hidejoši

Charakteristika

Obdobie Azuči-Momojama je obdobie japonských dejín medzi rokmi 1568 až 1600, ktorému predchádzalo obdobie bojujúcich kniežatstiev v období Sengoku. Obdobie Azuchi - Momojama skončilo v roku 1600, kedy bolo Japonsko opätovne zjednotené pod vládou šógunou a zaviedol sa prísny centralizovaný vládny režim známy v japonskej historiografii ako šógunát Tokugawa.

História

Obdobie Azuči - Monojama je nazvané podľa miest, ktoré slúžili pre Nobunagu a Hidejošiho ako centrá moci, predtým než dosiahli najvyššiu moc v krajine. Obdobie Azuči-Momojama začína vojenskou výpravou veliteľa Ody Nobunagy do hlavného mesta Kjóta s úmyslom stať sa novým vládcom krajiny. Nobunaga na čele svojich armád čoskoro porazil vládnucého šogúna, umlčal cisárove námietky voči svojmu uchopeniu moci a izoloval a roztrieštil nepriateľské kniežatá, ďalej skonfiškoval zbrane obyvateľstvu, dal vykonať katastrálny súpis všetkej pôdy v krajine. Ďalším prostriedkom na upevnenie moci pre Nobunagu predstavovalo presídlenie vzpurných kniežat do ďalekých severných provincií.

Nobunaga nemal rád budhistické kňažstvo a s podozrením sa pozeral na moc budhistických chrámov, pretože počas obdobia Sengoku vytvorili vlastné súkromné armády, ktoré sa počas nepokojov výrazne zúčastnili vojen na strane Nobunagových protivníkov, čo čiastočne vysvetľuje jeho kladný vzťah ku kresťanským misionárom, ktorí v Japonsku začali pôsobiť v polovici 16. storočia, čoskoro potom, kedy portugalskí obchodníci roku 1543 pristáli pri Japonských brehoch. V roku 1582 bol Nobunaga zavraždený jedným zo svojich generálov a v jeho odkaze zjednotiť Japonsko pokračoval jeho najbližší spolupracovník Hidejoši.

Jeho nástupca, Tojotomi Hidejoši, pokračoval v zjednotení krajiny a pod svoju kontrolu dostal aj dovtedy vládnemu vplyvu odolávajúce západné provincie. Hidejoši po získaní rozhodujúcej moci odmietol prijať zdiskreditovaný titul šogúna a namiesto toho vládol ako regent Kampaku. Roku 1587 vydal edikt, ktorým sa kresťanstvo vyhlasovalo za zakázané a misionárom nariaďovalo, aby do dvadsiatich dní opustili krajinu. Toto nariadenie, ale nebolo nijako prísne presadzované, zrejme z obavy, aby nebol ohrozený obchod s Portugalcami.

V roku 1591 Hidejoši zlikvidoval posledné centrum odporu na severe Honšú, a tým dokončil zjednotenie krajiny, zároveň s tým obnovil pevný režim, založený na prísnej feudálnej disciplíne a vzťahu podriadenosti a nadradenosti. Nechal vykonať všeobecný súpis pôdy, ktorého zmyslom bolo, aby sa obyčajný roľník stal súkromným vlastníkom vlastného kúska pôdy a bol zodpovedný za platenie dávok z jej výnosu, čím mali narásť daňové príjmy štátu.

Ku koncu svojho života ustanovil Hidejoši regentskú radu piatich starších, ktorá sa skladala z najmocnejší kniežat a všetkých jej členov pred smrťou zaviazal prísahou, že budú verní jeho synovi Hidejorimu, budú dodržiavať Hidejošiho zákony a nebudú sebecky sledovať svoje vlastné ciele. Hidejoši zomrel roku 1598.

Po smrti jedného z regentov, ktorý bol ochrancom Hidejoriho, porušil okamžite prísahu vernosti Hidejorimu Ijeasu Tokugawa, jeden z piatich regentov, ktorý nerešpektoval Hidejošiho posmrtné priania a prostredníctvom niekoľkých sobášov svojich potomkov s členmi vojenskej šlachty utvoril koalíciu so štyrmi mocnými vojenskými rody. To vyvolalo odpor priaznivcov rodu Tojotomi. Roku 1600 došlo k bitke pri Sekigahare, kde Ijeasu Tokugawa vyhral. Ihneď začal prenasledovať svojich protivníkov, zhabal im léna a zároveň odmeňoval tých, ktorí mu pomohli. Aby legalizoval svoju moc, obnovil vojenskú vládu bakufu a dal sa v roku 1603 menovať Šógunom.