Obdobie Azuči-Momojama

Významná postava obdobia Azuchi - Momojama, zjednotiteľ Japonska Tojotomi Hidejoši

Charakteristika

Obdobie Azuči-Momojama je obdobie japonských dejín medzi rokmi 1568 až 1600, ktorému predchádzalo obdobie bojujúcich kniežatstiev Sengoku. Obdobie Azuchi - Momojama skončilo v roku 1600, kedy bolo Japonsko opätovne zjednotené pod vládou šógunou a zaviedol sa prísny centralizovaný vládny režim známy v japonskej historiografii ako šógunát Tokugawa.

História

Obdobie Azuči - Monojama je nazvané podľa opevnených miest, ktoré slúžili pre Nobunagu a Hidejošiho ako centrá moci, predtým než dosiahli najvyššiu moc v krajine. Obdobie Azuči-Momojama začína vojenskou výpravou veliteľa Ody Nobunagy do hlavného mesta Kjóta s úmyslom stať sa novým vládcom krajiny. Nobunaga na čele svojich armád čoskoro porazil vládnucého šogúna,umlčal cisárove námietky voči svojmu uchopeniu moci a izoloval a podmanil si najdôležitejšie nepriateľské kniežatá, ďalej skonfiškoval zbrane obyvateľstvu, dal vykonať katastrálny súpis všetkej pôdy v krajine. Ďalším prostriedkom na upevnenie moci pre Nobunagu predstavovalo presídlenie vzpurných kniežat do ďalekých severných provincií.

Nobunaga nemal rád budhistické kňažstvo a s podozrením sa pozeral na moc budhistických chrámov, pretože počas obdobia Sengoku vytvorili kláštory vlastné súkromné armády, ktoré sa počas nepokojov v období Sengoku výrazne angažovali vo vojnách na strane Nobunagových protivníkov, čo čiastočne vysvetľuje jeho mimoriadne kladný vzťah ku kresťanským misionárom, ktorí v Japonsku začali pôsobiť v polovici 16. storočia, čoskoro potom, čo portugalskí obchodníci roku 1543 pristáli pri Japonských brehoch. V roku 1582 bol Nobunaga zavraždený jedným zo svojich generálov a v jeho odkaze zjednotiť Japonsko pokračoval jeho najbližší spolupracovník Hidejoši.

Jeho nástupca, Tojotomi Hidejoši, pokračoval v zjednotení krajiny a pod svoju kontrolu dostal aj dovtedy vládnemu vplyvu odolávajúce západné provincie. Hidejoši po získaní rozhodujúcej moci odmietol prijať zdiskreditovaný titul šogúna a namiesto toho vládol ako regent Kampaku. Roku 1587 vydal edikt, ktorým sa kresťanstvo vyhlasovalo za zakázané a misionárom nariaďovalo, aby do dvadsiatich dní opustili krajinu. Toto nariadenie, ale nebolo nijako prísne presadzované, zrejme z obavy, aby nebol ohrozený obchod s Portugalcami.

V roku 1591 Hidejoši zlikvidoval posledné centrum odporu na severe Honšú, a tým dokončil zjednotenie krajiny, zároveň s tým obnovil pevný režim, založený na prísnej feudálnej disciplíne a vzťahu podriadenosti a nadradenosti. Nechal vykonať všeobecný súpis pôdy, ktorého zmyslom bolo, aby sa aj obyčajný roľník stal súkromným vlastníkom vlastného kúska pozemku a bol zodpovedný za platenie dávok z jej výnosu, čím mali narásť daňové príjmy štátu.

Ku koncu svojho života ustanovil Hidejoši regentskú radu piatich starších, ktorá sa skladala z najmocnejší kniežat a všetkých jej členov pred smrťou zaviazal prísahou, že budú verní jeho synovi Hidejorimu, budú dodržiavať Hidejošiho zákony a nebudú sebecky sledovať svoje vlastné ciele. Hidejoši zomrel roku 1598.

Po smrti jedného z regentov, ktorý bol ochrancom Hidejoriho, porušil okamžite prísahu vernosti Hidejorimu Ijeasu Tokugawa, jeden z piatich regentov, ktorý nerešpektoval Hidejošiho posmrtné priania a prostredníctvom niekoľkých sobášov svojich potomkov s členmi vojenskej šlachty utvoril koalíciu so štyrmi mocnými vojenskými rody. To vyvolalo odpor priaznivcov rodu Tojotomi. Roku 1600 došlo k bitke pri Sekigahare, kde Ijeasu Tokugawa vyhral. Ihneď začal prenasledovať svojich protivníkov, zhabal im léna a zároveň odmeňoval tých, ktorí mu pomohli. Aby legalizoval svoju moc, obnovil vojenskú vládu bakufu a dal sa v roku 1603 menovať Šógunom.