Štokholmský syndróm: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 46 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q180242) |
Celkové doplnenie článku Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Štokholmský syndróm je psychologický fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemníci začínajú vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľom. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tieto pocity sú odborníkmi považované ako iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu. |
|||
'''Štokholmský syndróm''' je paradoxný psychologický fenomén, pri ktorom si rukojemníci vytvárajú sympatie k svojim únoscom. Syndróm je pomenovaný podľa udalosti z augusta [[1973]], ktorá sa odohrala pri ozbrojenom prepade banky vo švédskom meste [[Štokholm]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom. |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27% ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu. |
|||
| titul = Definition of Stockholm syndrome |
|||
| url = http://www.medterms.com/script/main/art.asp?articlekey=24038 |
|||
Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu. |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = 20.8.2003 |
|||
| dátum prístupu = 28.5.2012 |
|||
| vydavateľ = MedicineNet, Inc. |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}} </ref> Po dlhom vyjednávaní a prepustení považovali rukojemníci svojich únoscov za ochrancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = Krasnec |
|||
| meno = Katina |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Stockholm Syndrome: Unequal Power Relationships |
|||
| url = http://serendip.brynmawr.edu/exchange/node/1896 |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = 17.1.2008 |
|||
| dátum prístupu = 28.5.2012 |
|||
| vydavateľ = Serendip |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}} </ref> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 17:19, 13. október 2013
Štokholmský syndróm je psychologický fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemníci začínajú vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľom. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tieto pocity sú odborníkmi považované ako iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu.
Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom.
Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27% ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu.
Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu.