Štokholmský syndróm: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 46 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q180242)
Celkové doplnenie článku
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
Štokholmský syndróm je psychologický fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemníci začínajú vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľom. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tieto pocity sú odborníkmi považované ako iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu.
'''Štokholmský syndróm''' je paradoxný psychologický fenomén, pri ktorom si rukojemníci vytvárajú sympatie k svojim únoscom. Syndróm je pomenovaný podľa udalosti z augusta [[1973]], ktorá sa odohrala pri ozbrojenom prepade banky vo švédskom meste [[Štokholm]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

| priezvisko =
Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom.
| meno =

| odkaz na autora =
Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27% ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu.
| titul = Definition of Stockholm syndrome
| url = http://www.medterms.com/script/main/art.asp?articlekey=24038
Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu.
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 20.8.2003
| dátum prístupu = 28.5.2012
| vydavateľ = MedicineNet, Inc.
| miesto =
| jazyk =
}} </ref> Po dlhom vyjednávaní a prepustení považovali rukojemníci svojich únoscov za ochrancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krasnec
| meno = Katina
| odkaz na autora =
| titul = Stockholm Syndrome: Unequal Power Relationships
| url = http://serendip.brynmawr.edu/exchange/node/1896
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 17.1.2008
| dátum prístupu = 28.5.2012
| vydavateľ = Serendip
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 17:19, 13. október 2013

Štokholmský syndróm je psychologický fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemníci začínajú vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľom. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tieto pocity sú odborníkmi považované ako iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu.

Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom.

Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27% ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu.

Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu.

Referencie