Štokholmský syndróm
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
 |
Wikipédia nie je lekárske konzílium. Informácia, ktorú podáva tento článok, nemôže nahradiť návštevu lekára.
|
Štokholmský syndróm je fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemníci začínajú vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľom. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tieto pocity sú odborníkmi považované ako iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu.
Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom.
Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27% ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu.
Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu.
