Štokholmský syndróm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Štokholmský syndróm je fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemník začína vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľovi. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tento pocit považujú odborníci za iracionálne, na človeka počas takejto situácie veľmi vplýva miera nebezpečenstva a strachu.

Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a nadviaže s páchateľom citový vzťah.

Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27 % ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu.

Štokholmský syndróm sa môže označovať ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú citovú väzbu medzi dvomi osobami, kde jedna z nich prerušovane napáda druhú. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie skutkov páchateľa je jedna z možností, ako ľudské ego chráni samé seba. V tom prípade, ak obeť uverí na rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu.

Referencie[upraviť | upraviť kód]