Štokholmský syndróm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Štokholmský syndróm je psychologický fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemníci začínajú vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľom. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tieto pocity sú odborníkmi považované ako iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu.

Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom.

Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27% ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu.

Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]