Synapsia (neurológia): Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 41 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q187181) |
d wikilinky |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
| odkaz na autora = |
| odkaz na autora = |
||
| titul = Lékařská fyziologie |
| titul = Lékařská fyziologie |
||
| vydavateľ = Grada |
| vydavateľ = [[Grada]] |
||
| miesto = Praha |
| miesto = Praha |
||
| rok = 2011 |
| rok = 2011 |
||
Riadok 42: | Riadok 42: | ||
* ''inhibičné'' – utlmujú nejakú činnosť |
* ''inhibičné'' – utlmujú nejakú činnosť |
||
==Zloženie== |
== Zloženie == |
||
Synapsia sa skladá z 3 základných častí: |
Synapsia sa skladá z 3 základných častí: |
||
*presynaptickej, |
*presynaptickej, |
||
Riadok 50: | Riadok 50: | ||
''Presynaptická časť'' je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem [[mitochondria|mitochondrií]] a ďalších [[organela|organel]] obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri ''synaptickej štrbine''. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných [[vápnik|kalciových]] kanálov a vtoku Ca<sup>2+</sup> do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces [[exocytóza|exocytózy]] a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – [[mediátor]] do synaptickej štrbiny.<ref name=kittnar /> Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu ''postsynaptickej časti''. Väzbou mediátora na jej [[receptor]]y v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik [[akčný potenciál|akčného potenciálu]] a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms. |
''Presynaptická časť'' je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem [[mitochondria|mitochondrií]] a ďalších [[organela|organel]] obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri ''synaptickej štrbine''. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných [[vápnik|kalciových]] kanálov a vtoku Ca<sup>2+</sup> do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces [[exocytóza|exocytózy]] a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – [[mediátor]] do synaptickej štrbiny.<ref name=kittnar /> Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu ''postsynaptickej časti''. Väzbou mediátora na jej [[receptor]]y v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik [[akčný potenciál|akčného potenciálu]] a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms. |
||
==Funkčné typy== |
== Funkčné typy == |
||
Ak synapsie fungujú vyššie popísaným spôsobom, označujú sa ako tzv. ''chemické synapsie''. Tieto prevládajú u človeka a vyšších [[stavovce|stavovcov]]. Okrem chemických existujú ešte ''elektrické'' a ''zmiešané synapsie''. |
Ak synapsie fungujú vyššie popísaným spôsobom, označujú sa ako tzv. ''chemické synapsie''. Tieto prevládajú u človeka a vyšších [[stavovce|stavovcov]]. Okrem chemických existujú ešte ''elektrické'' a ''zmiešané synapsie''. |
||
Riadok 70: | Riadok 70: | ||
{{reflist}} |
{{reflist}} |
||
==Externé odkazy== |
== Externé odkazy == |
||
{{Zdroj zoológia}} |
{{Zdroj zoológia}} |
||
Verzia z 10:14, 14. december 2013
Synapsia (z gr. syn = spolu, haptein = chopiť) je miesto styku medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos vzruchov z bunky do bunky, väčšinou jednosmerne. Plazmatická membrána synapsie je úzko špecializovaná a obsahuje špecifické receptory.
Názov synapsia zaviedol v roku 1897 Charles Scott Sherrington.[1]
Dejiny
V minulosti bol nervový systém človeka považovaný za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť.[1]
Delenie
Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na:
- axo-dendritické – k prenosu vzruchu dochádza z axónu na dendrit ďalšieho neurónu
- axo-somatické – prenos axón – telo neurónu
- axo-axónové – prenos axón – axón
- dendro-dendritické – prenos dendrit – dendrit
- somato-dendritické – prenos telo neurónu – dendrit
- somato-somatické
Podľa efektu na:[2]
- excitačné – stimulujú nejakú činnosť (prevod vzruchu, činnosť špecializovanej bunky)
- inhibičné – utlmujú nejakú činnosť
Zloženie
Synapsia sa skladá z 3 základných častí:
- presynaptickej,
- postsynaptickej,
- synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi.
Presynaptická časť je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem mitochondrií a ďalších organel obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri synaptickej štrbine. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných kalciových kanálov a vtoku Ca2+ do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces exocytózy a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – mediátor do synaptickej štrbiny.[2] Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu postsynaptickej časti. Väzbou mediátora na jej receptory v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik akčného potenciálu a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms.
Funkčné typy
Ak synapsie fungujú vyššie popísaným spôsobom, označujú sa ako tzv. chemické synapsie. Tieto prevládajú u človeka a vyšších stavovcov. Okrem chemických existujú ešte elektrické a zmiešané synapsie.
Elektrické synapsie umožňujú neobyčajne rýchly prenos vzruchovej aktivity medzi neurónmi. Presynaptická a postsynaptická membrána sú pri tomto type prenosu veľmi blízko (ich vzdialenosť je menšia ako 2 nm), čo umožňuje priamy prechod vzruchu. U cicavcov (Mammalia) sa tento typ vyskytuje iba zriedka (napr. v mozočku potkanov a mačiek).
Zmiešané synapsie predstavujú kombináciu chemickej a elektrickej synapsie. Je to zvláštny typ spojenia, kde sa na jednej a tej istej synapsie uskutočňuje chemický aj elektrický prenos vzruchu. Tento typ sa vyskytuje iba u nižších stavovcov (napr. v CNS rýb, v mozočku a mieche žiab a pod.).
Regulácia
Inhibícia (zníženie citlivosti synapsie na podnety) môže byť vyvolaná dvomi spôsobmi:
- postsynaptická inhibícia – uvoľnený mediátor z inhibičnej synapsie spôsobí otvorenie Cl- a K+ kanálov na postsynaptickej membráne a tým vyvolá jej hyperpolarizáciu; následkom toho je potrebný silnejší stimul na dosiahnutie prahu pre vznik akčného potenciálu
- presynaptická ihnibícia – inhibičná synapsia tu končí v presynaptickej oblasti výbežku neurónu, ktorého signál má utlmovať; čiastočnou depolarizáciou presynaptickej membrány znižuje účinok „hlavného“ akčného potenciálu – časť presynaptickej membrány na určitý čas prestane reagovať na prichádzajúce vzruchy. Množstvo mediátora uvoľneného do „hlavnej“ synapsie sa tak pri príchode „hlavného“ akčného potenciálu zmenší a následne tak zníži jeho schopnosť preniesť signál na ďalší neurón.
Pozri aj
Referencie
- ↑ a b PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978 – 80-7387 – 039-3 Chybné ISBN. Kapitola Obecná neuroanatomie, s. 35. (česky)
- ↑ a b KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978 – 80-247 – 3068-4 Chybné ISBN. (po česky)
Externé odkazy
Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.