Jutský polostrov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 63 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q25389)
Aktualizoval som informácie o najvyššiom vrchole dánska.
Riadok 7: Riadok 7:
Názov Jutsko pochadza od germánskeho kmeňa [[Jutovia|Jutov]], ktorí odtiaľto v [[5. storočie|5. storočí]] spolu s [[Anglovia|Anglami]] a [[Sasi|Sasmi]] odišli do Anglicka, čiastočne boli aj asimilovaní [[Dáni|Dánmi]], ktorí toto územie následne obsadili.
Názov Jutsko pochadza od germánskeho kmeňa [[Jutovia|Jutov]], ktorí odtiaľto v [[5. storočie|5. storočí]] spolu s [[Anglovia|Anglami]] a [[Sasi|Sasmi]] odišli do Anglicka, čiastočne boli aj asimilovaní [[Dáni|Dánmi]], ktorí toto územie následne obsadili.


Najväčšie jutské mesto je [[Århus]], najvyšší vrch je [[Ejer Baunehøj]] ({{m|171|m}}) či blízko ležiaci vrch ''Yding Skovhøj'', najdlhšia rieka [[Gudenå]] má dĺžku {{km|158|m}}. Ďalšie väčšie mestá v Dánsku sú [[Aalborg]], [[Esbjerg]], [[Frederikshavn]], [[Randers]], [[Kolding]], [[Silkeborg]], [[Ribe]], [[Vejle]], [[Viborg]], [[Horsens]] a [[Billund]]. Najväčšie mestá na nemeckej strane sú [[Kiel]], [[Flensburg]] a [[Neumünster]].
Najväčšie jutské mesto je [[Århus]], najvyšší vrch je Mollehoj/Ejer Baunehoj ({{m|171|m}} - Mollehoj a Ejer Baunehoj sú 2 rozdielne vrcholy, keďže ich však delí od seba len 200 m dlhý nepatrný svah, v súlade s medzinárodnými princípmi sú tieto body definované ako jeden vrchol.) či blízko ležiaci vrch ''Yding Skovhøj'', najdlhšia rieka [[Gudenå]] má dĺžku {{km|158|m}}. Ďalšie väčšie mestá v Dánsku sú [[Aalborg]], [[Esbjerg]], [[Frederikshavn]], [[Randers]], [[Kolding]], [[Silkeborg]], [[Ribe]], [[Vejle]], [[Viborg]], [[Horsens]] a [[Billund]]. Najväčšie mestá na nemeckej strane sú [[Kiel]], [[Flensburg]] a [[Neumünster]].


Prístavy na východe sú [[Fredericia]], [[Randers]], [[Århus]], na západe je pobrežie [[Esbjerg]], na severe [[Vendyssel]] s mysom [[Skagen]] (cintorín lodí).
Prístavy na východe sú [[Fredericia]], [[Randers]], [[Århus]], na západe je pobrežie [[Esbjerg]], na severe [[Vendyssel]] s mysom [[Skagen]] (cintorín lodí).

Verzia z 16:36, 9. marec 2014

Jutský polostrov

Jutský polostrov, skrátene Jutsko (po dánsky Jylland, po nemecky Jütland) je polostrov v Európe medzi Severným morom a Baltským morom, súčasť Dánska a Nemecka. Rozloha: 29 633 km².

Tvorí hlavnú pevninskú časť Dánska (70% celkovej rozlohy) a nejsevernejšiu časť Nemecka, nadväzuje na Kimberský polostrov. Je nížinatý, s menšími vyvýšeninami. Stred a východ polostrova úrodný s jazerami a lesmi. Žije v ňom 2 491 852 obyvateľov (2004) (z toho 2,188 milióna v Dánsku, 40 % obyvateľov tohto štátu).

Názov Jutsko pochadza od germánskeho kmeňa Jutov, ktorí odtiaľto v 5. storočí spolu s Anglami a Sasmi odišli do Anglicka, čiastočne boli aj asimilovaní Dánmi, ktorí toto územie následne obsadili.

Najväčšie jutské mesto je Århus, najvyšší vrch je Mollehoj/Ejer Baunehoj (171 m - Mollehoj a Ejer Baunehoj sú 2 rozdielne vrcholy, keďže ich však delí od seba len 200 m dlhý nepatrný svah, v súlade s medzinárodnými princípmi sú tieto body definované ako jeden vrchol.) či blízko ležiaci vrch Yding Skovhøj, najdlhšia rieka Gudenå má dĺžku 158 km. Ďalšie väčšie mestá v Dánsku sú Aalborg, Esbjerg, Frederikshavn, Randers, Kolding, Silkeborg, Ribe, Vejle, Viborg, Horsens a Billund. Najväčšie mestá na nemeckej strane sú Kiel, Flensburg a Neumünster.

Prístavy na východe sú Fredericia, Randers, Århus, na západe je pobrežie Esbjerg, na severe Vendyssel s mysom Skagen (cintorín lodí).