Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami
Revízia 5763520 používateľa 94.136.137.57 (diskusia) bola vrátená |
|||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa. |
Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa. |
||
žigmund bol kokot |
|||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. |
Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. |
||
Verzia z 09:35, 16. máj 2014
Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, † 14. marec 1571, Alba Iulia, Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej z rodu Zápoľskovcov.
Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa.
žigmund bol kokot
a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.
Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal.
Zdroj
- Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982