Baník: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Reverted 1 edit by 195.168.78.26 (talk). (TW) |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-13175-0004, Bergarbeiter, Lore.jpg|náhľad|Baníci]] |
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-13175-0004, Bergarbeiter, Lore.jpg|náhľad|Baníci]] |
||
'''Baník''' je |
'''Baník''' je [[robotník]] pracujúci pri vyhľadávaní, dobývaní a úprave [[nerastná surovina|nerastných surovín]]. Povolanie baníka je veľmi staré, siaha do obdobia, kedy začal človek cielene používať nerastné suroviny vo väčšom meradle. Pôvodne robil každý baník všetky úkony s spojené s ťažbou, až neskôr dochádzalo k deľbe práce a formovaniu rozličných kategórií baníkov ako boli [[haviar]]i, [[beháč]]i, [[pratač]]i, [[vrátkár]]i, [[vyklápač]]i, banskí a povrchoví [[tesár]]i a ďalší<ref name="Enc.">''[[Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska]]''. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1995</ref>. [[Baníctvo]] je zdraviu škodlivá práca a je jedným z najnebezpečnejších zamestnaní. V niektorých krajinách nemajú baníci dostatočné sociálne istoty a aj v prípade [[úraz]]ov sú ponechaní bez pomoci. |
||
Cesta baníkov do bane sa nazýva fáranie. |
Cesta baníkov do bane sa nazýva fáranie. |
Verzia z 17:55, 3. november 2014
Baník je robotník pracujúci pri vyhľadávaní, dobývaní a úprave nerastných surovín. Povolanie baníka je veľmi staré, siaha do obdobia, kedy začal človek cielene používať nerastné suroviny vo väčšom meradle. Pôvodne robil každý baník všetky úkony s spojené s ťažbou, až neskôr dochádzalo k deľbe práce a formovaniu rozličných kategórií baníkov ako boli haviari, beháči, pratači, vrátkári, vyklápači, banskí a povrchoví tesári a ďalší[1]. Baníctvo je zdraviu škodlivá práca a je jedným z najnebezpečnejších zamestnaní. V niektorých krajinách nemajú baníci dostatočné sociálne istoty a aj v prípade úrazov sú ponechaní bez pomoci.
Cesta baníkov do bane sa nazýva fáranie.
Baníci v minulosti v podzemí dolovali rudu pomocou želiezka (dláta) a kladiva ľudovo nazývaných šlegotajzne, (z nem. schlägel und eisen). Používali sa tiež čakany a sochory. Na nakladanie materiálu grac, korýtko, jednokolesový vozík – fúrik. Neskôr sa začal používať aj štvorkolesový banský vozík (tzv. uhorský hunt)[1]. Takýto spôsob ťažby sa napriek nízkej efektivite zachoval až do 19. storočia, kedy sa začali používať výbušniny, zbíjačky a vŕtacie kladivá.
21. júna 1935 Medzinárodná organizácia práce prijala dohodu o zákaze práce žien a detí pod zemou. Dohodu prijalo 70 krajín, z ktorých ju 28 neskôr zrušilo.
Galéria
-
Baník
-
Žena pracujúca v bani
-
Deti pracujúce v bani
Referencie
- ↑ a b Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: Veda, 1995
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baník
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Havíř na českej Wikipédii a Miner na anglickej Wikipédii.