Chemický prvok: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
|width=60% align=left bgcolor=#fffacd|[[Síra]] |
|width=60% align=left bgcolor=#fffacd|[[Síra]] |
||
|width=60% align=right bgcolor=#fffacd|0,044 % |
|width=60% align=right bgcolor=#fffacd|0,044 % |
||
| |
| |
||
[[látka]] zložená z [[atómof s rovnakým [[Protónové číslo|protónovým číslom]]. V minulosti používaná definícia prvku ako látky, ktorá je nedeliteľná na ďalšie zložky s inými chemickými vlastnosťami bola zamietnutá, nakoľko nebrala do úvahy rozdielné vlastnosti [[izotop]]ov (najmä pri atómoch s nízkym protónovým číslom), ani [[Alotropia|alotropné]] modifikácie niektorých prvkov:D |
|||
Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je [[protónové číslo]], štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. Vďaka tomuto [[periodický zákon|periodickému zákonu]] možno prvky usporiadať do [[periodická tabuľka|periodickej tabuľky]]. V súčasnosti poznáme 118 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi , zvyšných 24 bolo umelo pripravených ([[technécium]] ako prvý umelý prvok v roku [[1937]]). |
Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je [[protónové číslo]], štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. Vďaka tomuto [[periodický zákon|periodickému zákonu]] možno prvky usporiadať do [[periodická tabuľka|periodickej tabuľky]]. V súčasnosti poznáme 118 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi , zvyšných 24 bolo umelo pripravených ([[technécium]] ako prvý umelý prvok v roku [[1937]]). |
Verzia z 19:37, 8. február 2015
Prvok | Perc. zastúpenie | |||
---|---|---|---|---|
Vodík | 73,900 % | |||
Hélium | 24,000 % | |||
Kyslík | 1,070 % | |||
Uhlík | 0,460 % | |||
Neón | 0,134 % | |||
Železo | 0,109 % | |||
Dusík | 0,097 % | |||
Kremík | 0,065 % | |||
Horčík | 0,058 % | |||
Síra | 0,044 % |
látka zložená z [[atómof s rovnakým protónovým číslom. V minulosti používaná definícia prvku ako látky, ktorá je nedeliteľná na ďalšie zložky s inými chemickými vlastnosťami bola zamietnutá, nakoľko nebrala do úvahy rozdielné vlastnosti izotopov (najmä pri atómoch s nízkym protónovým číslom), ani alotropné modifikácie niektorých prvkov:D Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je protónové číslo, štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. Vďaka tomuto periodickému zákonu možno prvky usporiadať do periodickej tabuľky. V súčasnosti poznáme 118 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi , zvyšných 24 bolo umelo pripravených (technécium ako prvý umelý prvok v roku 1937). Chemické značky prvkovJednotlivé chemické prvky sa označujú značkami (symbolmi), táto tradícia pochádza už od alchymistov. Súčasný systém značenia zaviedol Berzelius, ktorý použil písmená latinskej abecedy a značky odvodil od latinských názvov prvkov, pričom značky sa uvádzajú veľkými písmenami, v prípade viacpísmenových kombinácií je veľké iba prvé písmeno (napr. Hydrogenium - vodík, Ferrum - železo). Odlíšenie izotopov jednotlivého prvku sa vyznačuje horným indexom pred prvkom (napr. 235U, 238U). Výnimku tvorí deutérium (symbol D) a trícium (symbol T). Vznik prvkov
Vznik a vývoj vesmíru začína podľa dnes všeobecne uznávanej teórie veľkým treskom. Predpokladá sa, že všetka hmota vesmíru bola obsiahnutá v prajadre obrovskej hustoty a teploty, ktoré explodovalo a hmota bola rovnomerne rozdelená do priestoru. Podľa jedného modelu bola na počiatku hustota vesmíru 10^96 g. cm^-3 a teplota 10^32 K. Priestor vtedy obsahoval elementárne častice, ktoré sa vplyvom priaznivých podmienok začali spojovať. Vznikli jadra deutéria a hélia. Tak sa začal proces tvorenia prvkov. Telesá, u ktorých môžeme určiť relatívne zastúpenie aspoň niektorých prvkov, sú:
Syntéza prvkovNa objasnenie vzniku a vývoja rôznych typov hviezd a na vysvetlenie relatívneho zastúpenia prvkov boli navrhnuté tieto druhy jadrových reakcií:
Iné projekty
Externé odkazy |