Ladislav Škultéty-Gabriš: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6085999 používateľa Harabinnya (diskusia) bola vrátená
Riadok 5: Riadok 5:


== Zdroje ==
== Zdroje ==
* ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', V. zväzok R{{--}}Š. Bratislava : Veda, 1981, s. 711.
* ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', V. zväzok R{{--}}Š. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1981. s. 711.
* [http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_12165.html Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš]
* [http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_12165.html Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš]
* DANGL, Vojtech {{--}} SEGEŠ, Vladimír: ''Vojenské dejiny Slovenska III. (1711 – 1914).'' Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996, s. 48.
* DANGL, Vojtech {{--}} SEGEŠ, Vladimír: ''Vojenské dejiny Slovenska III. (1711 – 1914).'' Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996, s. 48.

Verzia z 07:33, 20. júl 2015

Ladislav Škultéty-Gábriš (* 27. jún 1738, Mojtín, vtedy Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie, - † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť Aradu], Rumunsko) - bol slovenský vojak, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie vojenstva sveta.

Biografia

Narodil sa 27. júna roku 1738 v Mojtíne. Už ako 12-ročný sa v roku 1750 stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom pluku. Jeho vojenská kariéra sa začala počas sedemročnej vojny. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku 1775 sa stal vicekaprálom, v roku 1778 kaprálom. V roku 1790 bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov 17871791 sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do Ruska. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí Berlína v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763) a pri obliehaní Belehradu (v rokoch 1789 - 1790). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej Rakúskej armáde. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.

Zdroje

  • Encyklopédia Slovenska, V. zväzok R – Š. Bratislava : Veda, 1981. s. 711.
  • Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš
  • DANGL, Vojtech  – SEGEŠ, Vladimír: Vojenské dejiny Slovenska III. (1711 – 1914). Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996, s. 48.
  • MARTIŠ, Ján: Cisársky večný vojak. Bratislava : SÚKK, 1970. 218 s. [beletristické spracovanie životných osudov Ladislava Škultétyho-Gábriša]
  • SKALA, Harald: Slávne časy cisárskej jazdy v 17. - 19. storočí. Prešov : Universum, 2005, s. 308 – 310.
  • SEGEŠ, Vladimír: Najstarší vojak na svete. In: Obrana, r. 13, 2005, č. 2, s. 17.[1]
  • V Mojtíne pochovali večného vojaka